V košickej zoologickej záhrade v stredu testovali takzvanú psychologickú akustickú bariéru, ktorá má zveri zabrániť vyberať odpad z kontajnerov.  Vo výbehu boli umiestnené dve 120-litrové nádoby na odpad, ktoré poliali medom a umiestnili na ne aj kusy vianočky. Obe obkolesili napodobneninou elektrického ohradníka. Jedna nádoba bola v železnej klietke ukotvenej v zemi. Napriek snahe ju medveď neprevrátil, ani sa do nej nedostal. V druhom kontajneri bol reproduktor vydávajúci zvuk ohradníka. Medvede z košickej zoo poznajú, čo je elektrický ohradník a jeho zvuk. V týchto prototypoch však elektrina reálne nebola. Ako reagoval medveď menom Žabo? Počas prvých 60 minút nemal záujem o odpadovú nádobu, z ktorej vychádzali zvuky pripomínajúce elektrický ohradník. Napokon sa však do nej pustil. Ako uviedol autor projektu Maroš Voronič, ku kontajneru s reproduktorom pristupoval medveď sprvu veľmi opatrne. V závere síce prebúral bariéru, ale podľa neho išiel po tom kontajneri tak, ako keby bol pod prúdom, takže sa vlastne k atrape správal, akoby tam bol prúd a naplnil očakávania experimentátorov. Tvrdí, že hoci sú medvede inteligentné zvieratá, z tohto experimentu vyplýva, že niektoré situácie nedokážu posúdiť detailne.


Podobný výskum realizujú aj vo Vysokých Tatrách, kde sa zaoberajú dlhodobým problémom s výskytom medveďov pri kontajneroch v intraviláne a ich prevrhnutiami. „Máme jeden reproduktor, ktorý sa púšťa osem hodín cez noc. Na fotopasciach vidieť, že sa medveď vôbec ku košu nepriblíži,“ dodala Adriana Voroničová za rodinnú firmu, ktorá sa zaoberá vývojom technických riešení na ochranu odpadu. Medvede majú podľa ich monitoringu záujem prekonať bariéru na kontajneroch desať až 20 sekúnd. V ojedinelých prípadoch približne 15 minút. Ak sa im to podarí, podľa M. Voroniča ide skôr o zlyhanie dielenského spracovanie než samotného princípu konštrukcie.

Pozrite si fotky z experimentu