Poľovníctvo a rybárstvo

Rastislav Volek (61) žije na salaši Syrex v Zázrivej. Má rád vôňu trávy a život medzi hlasno bečiacimi ovcami si pochvaľuje... Aj keď chov oviec nebol v ich kraji nikdy príliš rozšírený, jeho otec mal dvanásť ovečiek. A to bol možno začiatok Rasťovej vášne, lebo mu zvieratá voňali trávou z pastvín. Spomína: „Nadchlo ma to, vedel som, že chcem chovať ovce, napriek tomu, že som vyštudovaný hydinár.“ A keď mu pred viac ako štvrťstoročím v družstve ponúkli, aby si vyskúšal prácu s ovcami, Rasťo nadšene súhlasil.

Mám rád jar Príroda sa prebúdza a na salašoch sa rodia jahniatka. „Prichádza na svet nový život a často to prežívame spolu s ovčími mamami. Lebo občas je pôrod ťažší a musíme pri ňom asistovať. Ovcu si pritúlime, ak je treba, pomôžeme jej. A tešíme sa z každého nového jahniatka.“ Neskôr, keď už vyženú ovečky na pašu a robia z ich mlieka výrobky, ide už len o biznis. Preto má rád najmä jar. Lebo je o znovuzrodení a nádeji...

Má bača Rasťo aj obľúbenú ovečku? „Máme ich asi tristopäťdesiat, preto nemôžem mať obľúbenú len jednu, ostatné by na ňu žiarlili,“ smeje sa. Lebo ovce sú podľa neho ako ženy. „Prídu k vám, vyžadujú si pozornosť, a tak sa ju snažím deliť medzi všetky ovce. Sadnem si medzi ne a tie nebojácnejšie si prídu po pohladenie. Zvieratá vycítia, či ich máte rád.“ Počas zimy, keď sú pre nepriaznivé počasie ustajnené pod strechou, sa stane, že ich musí, najmä vysokokotné, prekračovať. „Sú lenivé vstať. Vedia, že im neublížim, tak sa ma neboja. Ich správanie je pre mňa dôkaz, že žijeme vo vzájomnej symbióze,“ hovorí bača.

Zatúlaná v novom stáde Ovce majú rady spoločnosť. Raz na jeden zo susedných salašov zablúdila ovečka. Po pastvinách sa pohybovala bez gazdu tak dlho, že stihla zdivieť aj porodiť zdravé jahňa. Na salaši si našla svoju novú rodinu. Valachov aj baču sa najskôr bála, preto chodila len pri okraji stáda a neustále bola v strehu. Po čase sa k ostatným ovečkám pričlenila, a tak mali valasi radosť, že zachránili nielen dospelú ovcu, ale aj jej mláďa...

Vlkov sa na salaši nebojíme
Milan Gajan (57) zo salaša Pastierska v Bobrovci má k ovečkám tiež blízko. Jeho stádo sa ohlasuje naozaj hlučne, veď má v ňom vyše šesťsto krásavíc. Okrem oviec chová gazda Milan aj kravy a lipické kone. Zvierat má nad hlavu, a tak mu najmä s ovcami pomáhajú bačovia a valasi. Vraví: „V Bobroveckej doline sme nemali žiaden salaš. Ten, čo tu bol, zanikol a ľuďom z dediny chýbal, lebo museli dávať na postráženie svoje ovečky do vzdialených salašov.“

Práve to a fakt, že v okolí Bobrovca sú rozsiahle pastviny, stálo na začiatku ich veľkého hospodárenia. Dnes teda chovajú vyše 600 oviec. Doja ich ručne dvakrát denne. „Je to akási tradícia,“ vraví Milan Gajan, lebo chlapi nechcú prejsť na strojové dojenie. „Raz k tomu príde, ale zatiaľ odolávame. Ale keď viete dojiť, ide to rýchlo...“

Päť percent je čiernych Verte či nie, aj medzi toľkými ovečkami sa vždy nájde zopár, ktoré prirastú hospodárovi viac k srdcu a je jedno, či má dvadsať alebo šesťsto oviec. „Každá z nich je iná. Máme ovce s okuliarmi, máme rohaté aj čierne. Bežne chováme asi päť percent čiernych oviec, aby ľudia nezabudli, že na Slovensku sa pôvodne chovali práve čierne valašky. Ale kvôli spracovaniu vlny a koží ich vyšľachtili na biele.“

Nepremokavé valašky? Gazda Milan tvrdí, že ovce valašky sú na život pod horami zvyknuté. Neprekážajú im vrtochy počasia a do zimy žijú pod holým nebom. Ako sa však dažďu prispôsobili valasi? „Musia byť pripravení na každé počasie alebo s ovcami idú na pašu, či svieti slnko, alebo leje. Aj keď svieti slnko, berú si so sebou pršiplášť a na nohy obúvajú vysoké čižmy. Počasie sa na horách mení z hodiny na hodinu...“

Vlky aj medvede Sú veci, na ktoré sa však pripraviť nedá. „Asi pred desiatimi rokmi skočil valachovi Petrovi do stáda vlk,“ vraví gazda. Valach po ňom okamžite hodil palicu. Vlk sa zľakol a tak nestrhol žiadnu ovcu. Aj minulý rok sa vlkovi zapáčilo stádo mladých ovečiek. Pásli sa vysoko v horách. Vyskočil na ne spoza kosodreviny, ale zareagoval naňho pastiersky pes a odohnal ho.

Horšie ovčiari pochodili pred rokmi, keď si na jahňacinu brúsil zuby medveď. Mal vyše 300 kíl a bol taký drzý, že sa nebál ani chlapov na traktore. V noci prepadával košiar, zabil dve-tri ovce a ďalšie tri až štyri sa v strachu pritlačené k sebe udusili. Preto ostatných sedem či osem rokov doja ovce v malom košiari, ale na noc ich vyháňajú do veľkého oplotka, aby sa mohli pred medveďom rozutekať...

Vlkov sa NEBOJÍME! Takto žijú na salaši a chránia si svoje ovčie stáda

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Vlkov sa NEBOJÍME! Takto žijú na salaši a chránia si svoje ovčie stáda

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Poľovníci sú zvierací TERORISTI, napísala Bardotová. Dostala pokutu za urážku

Neskutočné! Medvede na Liptove už páchajú škody priamo vo dvoroch rodinných domov

Zákon prírody je jasný! Niekto musí umrieť, aby iný mohol žiť ! Toto je realita prežitia

TOTO JE ZÚFALSTVO! Vlkom zachutila BIO jahňacina a hovädzina. Farmári nevedia ako ďalej!

KDE je PRAVDA? Predátory verzus poľovníci: Nalejme si čistého vína!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás