V „kauze Canis lupus“ ide o ošemetnú otázku, ktorá rozdelila mesto a vidiek nielen na Slovensku. Vlk dravý sa stal politickou otázkou. Táto zver nie je kompatibilná s kultúrnou krajinou. Naši predkovia ju považovali za existenčnú hrozbu pre vidiecke obyvateľstvo. Pri pohľade na populačnú explóziu a politickú neochotu konať sa však zdá, že väčšina spoločnosti stratila pamäť.
Dôvodom, prečo sa vlk v ostatných rokoch stáva čoraz viac politickým problémom, nie je ani tak to, že sťažuje život vidieckemu obyvateľstvu, chovateľom hospodárskych zvierat, užívateľom prírody a v neposlednom rade aj nám zodpovedným poľovníkom, ale hlavne to, že je synonymom všetkého mestského cítenia.
Vlk je zver ako každá iná. No stal sa politickým nástrojom, ako získavať predvolebné body, ukázať verejnosti, že vládnucim politikom leží na srdci ochrana našej krásnej krajiny, jej fauny a flóry. Zavládla politická neochota zasiahnuť, aj keď je s vlkmi problém. Smernica FFH (pozn. red.: smernica EÚ o ochrane prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) býva výhovorkou na neriešenie politickej otázky vlkov. Napríklad v takom Švédsku, ktoré je tiež súčasťou EÚ, v súčasnosti plánujú znížiť populáciu vlka zo 400 na 200 jedincov. Chopili sa možnosti regulácie skôr, ako bude neskoro. Podobne v Bavorsku možno prostredníctvom nariadenia o výnimke ochrany druhov v prípade „značných hospodárskych škôd“ loviť bobry, ktoré majú podľa európskeho práva rovnaký štatút ochrany ako vlk. A uhynuté hospodárske zvieratá predstavujú ekonomickú stratu. Problémom preto nemôžu byť právne nástroje. Váhavosť a otáľanie mnohých zodpovedných činiteľov pramenia z toho, že na vládnutie potrebujú väčšinu, a tak sa snažia získať na svoju stranu čo najširšiu „klientelu“ pomocou vhodných tém. Jednou z nich je ochrana vlka.
V Európe a aj na Slovensku býva väčšina voličov v mestách, kde vlk priamo neovplyvňuje ich život. Volič, ktorý nikdy nestál pred množstvom dohryzených a zahrdúsených oviec, ktorý sa v chladné tmavé októbrové popoludnie uprostred ďalekej dediny nerozhliadol a neuvidel tmavé tiene šeliem, nerozumie, o čo ide v otázke vlka. Viac ho trápi parkovacia politika či cyklotrasy. Prírodu chápe ako nedotknutú divočinu, ktorá sa reguluje sama. Takýto postoj je však na hony vzdialený od reality vo vidieckych oblastiach.
Autor: JÁN KRNÁČ
