Poľovníctvo a rybárstvo

Hmat funguje pri bezprostrednom kontakte. Zmyslové bunky nie sú po tele rozmiestnené rovnomerne, takže niektoré časti tela medveďa reagujú na hmat citlivejšie ako iné. Hmatové signály sú aj pre medvede veľmi dôležité už od narodenia, keď zlepšujú súdržnosť medzi matkou a mláďatami, ako aj medzi súrodencami. Zrak patrí k menej vyvinutým zmyslom medveďa. Orgánom zrakového zmyslu sú oči a stimulom je svetlo odrazené od objektov do oka. Oko sa skladá z očnej gule, zo zrakového nervu a z prídavných orgánov (viečka, spojovky, slzné ústroje a okohybné svaly). Očná guľa má tri vrstvy.

Majú 7-krát lepší čuch ako najlepší stopársky pes a 2 100-krát lepší ako človek.

Prvá je väzivový obal a v ňom priehľadná rohovka prechádzajúca v belinu. Rohovka umožňuje vstup svetla do oka. Čím je väčší povrch rohovky, tým má väčšiu priepustnosť svetla. Šošovka slúži na zaostrovanie blízkych a vzdialených objektov. Druhá, stredná vrstva očnej gule je cievnatka s riasnatým kolieskom a dúhovka. V cievnatke sa nachádza lesklé políčko odrážajúce svetlo (zajac, králik a diviak ho nemajú). Spôsobuje, že svetlo, ktoré práve podráždilo receptory, sa odeň odrazí a tak ich podráždi ešte druhýkrát. Takto sa zlepší videnie aj pri minimálnej intenzite svetla, pričom odrazené svetlo potom vystupuje zorničkou von. V dôsledku toho oči medveďa v noci po zažatí zdroja svetla svetielkujú. Dúhovka reguluje množstvo svetla vchádzajúceho do oka. Je farebná a jej otvor sa nazýva zornička.

Medveď ju má guľatú, raticová zver umiestnenú horizontálne a mačkovité šelmy vertikálne. Prostredníctvom svalov sa môže meniť veľkosť zorničky podľa intenzity svetla. Zver aktívna za šera má zorničku až 9­krát väčšiu ako človek. Tretiu, vnútornú vrstvu očnej gule tvorí sietnica citlivá na svetlo. V nej sú tyčinky, bunky slúžiace na čiernobiele videnie a čapíkové bunky na farebné videnie. Tyčinky sú na svetlo až tisíckrát citlivejšie ako čapíky, ktoré fungujú len pri dennom svetle. Rovnako ako väčšina šeliem má aj medveď oči v prednej časti hlavy a ich zorný uhol je okolo 180 stupňov. Zorné pole zvierat je tým väčšie, čím viac sú oči umiestnené po stranách hlavy, ale tým menšie je pole binokulárneho (priestorového) videnia, v ktorom sa zorné polia oboch očí prekrývajú. Šelmy majú veľké pole binokulárneho videnia, pretože musia presne lokalizovať a určiť vzdialenosť svojej koristi. Veľké pole monokulárneho videnia majú zasa napríklad prežúvavce, ktoré nepotrebujú zrakom presne lokalizovať vzdialenosť potravy, ale potrebujú zavčasu spozorovať predátora približujúceho sa aj odzadu.&nbsp;

Medvede využívajú viacero komunikačných prejavov zrakovej signalizácie, ako je zaujímanie rôznych výhražných postojov, zastavenie pohybu, ustrnutie, gestá, pohybové, motorické prejavy, rôzne postavenie ušníc či cerenie zubov pri hrozbe a útočení. Agresivita je pre šelmy typická a potrebná na prežitie. Slúži na obranu koristi, získanie partnera, obhájenie životného priestoru či ochranu mláďat.

Pokračovanie je na strane č. 2.

VÝBORNÝ SLUCH Sluch medveďa je jeho druhý najdôležitejší zmysel. Vekom však slabne, pretože klesá elasticita bubienkovej membrány. Platí, že čím väčší je plošný rozdiel medzi blanou bubienka a oválneho okienka, tým lepší je sluch cicavca. Zvukové vlny sa šíria rýchlosťou 300 metrov za sekundu. Ak teda napríklad poľovník spôsobí v blízkosti zveri nejaký nezvyčajný zvuk, ucho zveri zachytí zmeny tlaku vzduchu, zvukové vlny sa dostanú na blanu bubienka, ktorá začne kmitať, a zver okamžite odskočí. Pre medveďa je veľmi dôležité lokalizovať miesto, odkiaľ prichádza hrozba alebo korisť. Využíva i malý časový rozdiel medzi príjmom zvuku uchom, ktoré je v smere jeho vzniku, a druhým uchom, ktoré je odvrátené. Ušnicu vie natočiť do smeru, z ktorého zvukový podnet prichádza, prípadne za ním otáča celú hlavu. Dokáže tiež uzavrieť vnútorné ucho tak, aby od okolitého hluku oddelili tie zvuky, na ktoré sa chce zamerať. Postavením ušníc signalizuje takisto niektoré emócie.

DOKONALÝ ČUCH Medveď má mimoriadne vyvinutý čuch, pomocou ktorého sa orientuje v prostredí, pri vyhľadávaní potravy alebo iných jedincov svojho druhu, prípadne pri zisťovaní nebezpečenstva. Dôležitú úlohu pritom hrajú poveternostné podmienky, ročné obdobie a rýchlosť i smer vetra. Čuch najlepšie funguje pri vyššej vlhkosti vzduchu a pri vyššom atmosférickom tlaku. Pri nízkych teplotách jeho výkonnosť klesá. V tvárovej časti medveďa sa nachádza nosová dutina, zložito konfigurovaný priestor, v ktorom je množstvo nervových zakončení. V nej dve veľmi citlivé komory prijímajú, analyzujú a zhromažďujú všetky pachové stopy. Plocha ich povrchu je asi stokrát väčšia ako u človeka a pokrývajú ich receptory s miliardou zmyslových buniek.

Tieto bunky sú spojené s desiatimi miliónmi nervových vlákien, ktoré vysielajú elektrické impulzy priamo do mozgu. Takto nie sú vybavené ani psy, hoci ich čuch je stokrát citlivejší ako čuch človeka, pri niektorých druhoch dokonca tristokrát. Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že medvede majú čuch ešte 7­krát lepší ako najlepší stopársky pes a 2 100­krát lepší ako človek. Vedci odhalili, že medvede majú z hľadiska čuchu špeciálne vybavený nielen nos, ale aj mozog. Medvedí mozog je veľký a výkonný. Pachy nepretržite spracúvajú milióny nervov spájajúcich nos s mozgom. Keď medveď nasaje pach, mozog ho zaradí a spustí okamžitú reakciu – útek, lov alebo útok. S neskutočne citlivým čuchom pracuje „vo svete“, ktorý si ani nedokážeme predstaviť. Na kilometre rozpozná pach opačného pohlavia, korisť i nepriateľov. Pachy prenášajú vzduchom informácie o zvieracom druhu, jeho pohlaví i zdravotnom stave.

Viete ako si odovzdávajú informácie medvede?

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Viete ako si odovzdávajú informácie medvede?

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

V Belej pobehuje medveď po záhradách, poškodil aj strechy

VIDEO Žeby nastala invázia medveďov? Tak počítajte s nami

Keď si gazda svoj dobytok pred medveďom chráni a veru odvaha mu nechýba!

Medveď hnedý, téma takmer každodenná. Ale ako dobre ho poznáte? Otestujte sa!

Chuť lesníkov chovať prepotrebné včely je síce veľká, ale medvede majú iný názor

Štátne lesy TANAPu: povedzme si ešte niečo o medveďoch

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás