Hmat funguje pri bezprostrednom kontakte. Zmyslové bunky nie sú po tele rozmiestnené rovnomerne, takže niektoré časti tela medveďa reagujú na hmat citlivejšie ako iné. Hmatové signály sú aj pre medvede veľmi dôležité už od narodenia, keď zlepšujú súdržnosť medzi matkou a mláďatami, ako aj medzi súrodencami. Zrak patrí k menej vyvinutým zmyslom medveďa. Orgánom zrakového zmyslu sú oči a stimulom je svetlo odrazené od objektov do oka. Oko sa skladá z očnej gule, zo zrakového nervu a z prídavných orgánov (viečka, spojovky, slzné ústroje a okohybné svaly). Očná guľa má tri vrstvy.

Majú 7-krát lepší čuch ako najlepší stopársky pes a 2 100-krát lepší ako človek.
.

Prvá je väzivový obal a v ňom priehľadná rohovka prechádzajúca v belinu. Rohovka umožňuje vstup svetla do oka. Čím je väčší povrch rohovky, tým má väčšiu priepustnosť svetla. Šošovka slúži na zaostrovanie blízkych a vzdialených objektov. Druhá, stredná vrstva očnej gule je cievnatka s riasnatým kolieskom a dúhovka. V cievnatke sa nachádza lesklé políčko odrážajúce svetlo (zajac, králik a diviak ho nemajú). Spôsobuje, že svetlo, ktoré práve podráždilo receptory, sa odeň odrazí a tak ich podráždi ešte druhýkrát. Takto sa zlepší videnie aj pri minimálnej intenzite svetla, pričom odrazené svetlo potom vystupuje zorničkou von. V dôsledku toho oči medveďa v noci po zažatí zdroja svetla svetielkujú. Dúhovka reguluje množstvo svetla vchádzajúceho do oka. Je farebná a jej otvor sa nazýva zornička.

Medveď
Medveď
Zdroj: Jaroslav SLAŠŤAN

Medveď ju má guľatú, raticová zver umiestnenú horizontálne a mačkovité šelmy vertikálne. Prostredníctvom svalov sa môže meniť veľkosť zorničky podľa intenzity svetla. Zver aktívna za šera má zorničku až 9­krát väčšiu ako človek. Tretiu, vnútornú vrstvu očnej gule tvorí sietnica citlivá na svetlo. V nej sú tyčinky, bunky slúžiace na čiernobiele videnie a čapíkové bunky na farebné videnie. Tyčinky sú na svetlo až tisíckrát citlivejšie ako čapíky, ktoré fungujú len pri dennom svetle. Rovnako ako väčšina šeliem má aj medveď oči v prednej časti hlavy a ich zorný uhol je okolo 180 stupňov. Zorné pole zvierat je tým väčšie, čím viac sú oči umiestnené po stranách hlavy, ale tým menšie je pole binokulárneho (priestorového) videnia, v ktorom sa zorné polia oboch očí prekrývajú. Šelmy majú veľké pole binokulárneho videnia, pretože musia presne lokalizovať a určiť vzdialenosť svojej koristi. Veľké pole monokulárneho videnia majú zasa napríklad prežúvavce, ktoré nepotrebujú zrakom presne lokalizovať vzdialenosť potravy, ale potrebujú zavčasu spozorovať predátora približujúceho sa aj odzadu. 

Medvede využívajú viacero komunikačných prejavov zrakovej signalizácie, ako je zaujímanie rôznych výhražných postojov, zastavenie pohybu, ustrnutie, gestá, pohybové, motorické prejavy, rôzne postavenie ušníc či cerenie zubov pri hrozbe a útočení. Agresivita je pre šelmy typická a potrebná na prežitie. Slúži na obranu koristi, získanie partnera, obhájenie životného priestoru či ochranu mláďat.

Pokračovanie je na strane č. 2.