DIVIAČIA ZVER: Na Slovensku nebola nikdy, na rozdiel napríklad od Česka, úplne vyhubená, hoci jej početnosť sa v prvej polovici 20. storočia veľmi znížila (Červený a kol. 2004). Momentálne však dosahuje historické maximá. Rozšírená je takmer na celom území, okrem ňou preferovaných listnatých lesov sa pravidelne objavuje aj vo vyšších horských polohách či v intravilánoch miest a obcí. S výnimkou piatich okresov jej stavy výrazne prekračovali normované. Napriek zvýšenému lovu z dôvodu vysokých škôd v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a v neposlednom rade pre hrozbu šírenia afrického moru ošípaných (AMO) sa nárast stavov nepodarilo zastaviť.

.
.
Zdroj: .

Diviačia zver profituje z intenzívneho pestovania atraktívnych poľnohospodárskych plodín, zo zarastania nevyužívaných pozemkov, vyhovujú jej mierne zimy bez snehu a v kondícii ju udržuje aj nadmerné prikrmovanie a vnadenie v oblastiach, kde poniektorí z nás ešte stále odmietajú akceptovať vážnosť situácie.

V poľovníckej sezóne 2020/2021 sa na Slovensku ulovilo 59 662 ks diviačej zveri, bolo hlásených 2 650 úhynov a celkový úbytok tak dosiahol 62 312 ks. Čo sa týka lovu, neprekonali sme historické maximum z roku 2019 (74 947 ks), ale ide o tretí najvyšší výsledok, ktorý pritom negatívne ovplyvnili epidemiologické obmedzenia organizovania spoločných poľovačiek.

Vysokými stavmi diviačej zveri sa začala zaoberať sama príroda, 12. augusta 2019 bol potvrdený prvý prípad AMO u diviaka, a to v okrese Trebišov. Do 30. júla 2021 bol AMO potvrdený u viac ako 3 150 jedincov najmä uhynutej diviačej zveri. Otázkou je, koľko ďalších jedincov, najmä najmladších vekových kategórií, sa v revíroch nepodarilo nájsť. Do akej miery AMO zasiahne diviačiu zver, možno len ťažko predpovedať, je však zrejmé, že po ústupe tohto ochorenia budeme musieť k jej manažmentu na všetkých úrovniach pristupovať oveľa zodpovednejšie, aby sme stavy udržali na požadovanej úrovni.