Zvlášť pri fotení objektov v pohybe sú dôležité znalosti a najmä pri živých tvoroch aj vzťah k nim a riadna dávka trpezlivosti. Fotenie psov v akcii, často priamo na poľovačkách, je podľa skúseného fotografa Adama Simandela kumšt. Ani pri digitáloch nestačí len cvakať. „Psom ťažko prikážete, ako sa majú tváriť...

VIDEO FOTO RIPORT:

VIAC O TOM, AKO ODFOTIŤ PSA TAK, ABY BOLA SNÍMKA OSTRÁSA DOČÍTATE V POĽOVNÍCTVE A RYBÁRSTVE 02/2017

Text, autor fotovideo riportu a na web spracovala : MARIANNA RAJSKÁ

Foto: ADAM SIMANDEL

Keďže sa nám do časopisu nezmestilo úplne všetko o tomto mladom a talentovanom fotografovi, prikladáme na web k pôvodnému článku v časopise aj niečo na viac.

Prvé Adamove fotenie paradoxne vôbec nesúviselo s poľovníctvom, zverou alebo poľovníckymi psami. Ako technik pozemkových úprav je v prírode v podstate neustále. Preto začal chodiť s otvorenými očami, pretože príroda vie vyčarovať vždy niečo iné a originálne.

„A preto som si na začiatku, len tak pre zábavu, kúpil malý fotoaparát…prišla prvá fotografia, prvé uverejnenie v odbornom českom časopise o geodetoch a moje nakopnutie.

Prvý fotoaparát bol Olympia Fe-250. Tajne som túžil fotiť lesnú zver a toto ma hnalo dopredu. Postupne k mojej výbave geodeta pribudol fotoaparát Olympia UZ (46XZOOM). Po čase som zistil, že to nie je pre mňa to pravé a ďalšia voľba padla na zrkadlovku Olympus 450 s teleobjektívom 70-300mm.“ Tu pravdepodobne nastal jeho zlom a naplno sa mu zmenil pohľad na fotenie a kreativita nabrala iný smer. „Po čase sa mi do ruky dostal Nikon, bolo to niečo nové a bol som z neho tak nadšený, že som nakoniec šiel ďalej a to do verzie Nikon 3200 (so setovým obj.50-200 a 18-55). Evidentne to bol dobrá voľba, pretože fotografie s ním vzniknuté si začali získavať veľa pozornosti, čo ma tešilo a stále hnalo v pred. Myslím si, že stále je čo zdokonaľovať a skúsenosti človek získava celý život,“ spomína Adam. Dlho sa však pri tomto výbere nezohrial a túžil skúsiť niečo iné. Jeho vnútorný pocit mu nahováral, že určite je ešte niečo iné čo by mohol a mal vyskúšať. Preto si Adam kúpil Nikon 7100 k tomu prišlo pár objektívov s pevným ohniskom a teleobjektív Tamron 150-600, čo sa stal jeho primárnym objektívom na fotenie poľovníckych akcií.

„V začiatkoch je tých neúspechov pomerne viac ako úspechov a to je práve to pravé. Prídu prvé reakcie, kritiky (naozaj občas nepríjemné) a dôležité je, aby si človek uvedomil čo chce robiť, čo chce dosiahnuť a čo tomu obetuje. Mňa paradoxne poháňal neúspech a to že mi ľudia neverili.

„Chcel som urobiť niečo iné, chcel som prezentovať svet, prírodu, poľovníctvo, život ...proste prezentovať ho po svojom, ukázať ho v svetle pre mňa krásnom. Dokonca aj rodina ma odhovárala, pretože fotografovanie je dosť finančne náročný koníček a to hlavne keď máte 20 rokov a riešite množstvo iných vecí. Časom však názor zmenili a nesmierne ma teší podpora a motivácia od môjho otca a priateľky. Otec aj keď to nikdy nepriznal bol sklamaný, že nepokračujem v poľovníckej tradícií a namiesto poľovníckej zbrane som si zadovážil fotoaparát. Že namiesto poľovníckych skúšok som sa učil a hľadal po nociach spôsob akým urobím tú správnu fotku, takú aby som s ňou bol spokojný nie len ja. Dnes s obľubou pri doberaní sa s otcom hovorím „keď ideš do chotára ty, vidíš niečo - ale vidíš to len ty. Keď idem do chotára ja, to čo vidím ja, vidia všetci.“

„Veľa ľudí a začínajúcich fotografov, si vôbec neuvedomuje, že fotografovať zver nie je len o veľkosti ohniska alebo stroja za pol milióna ale hlavne o informáciách a vedomostiach. Mňa tieto veci ohľadne života v prírode a správania sa zveri v prírode učil otec, za čo som mu veľmi vďačný. Veľmi náročné je vytrvať a o pude sebazáchovy. Pri poľovačkách a pri fotení psov, je dôležité sa sústrediť, predvídať a byť veľmi pozorný a mať aj šťastie samozrejme.

V súčasnosti najvyššou Adamovou prioritou je fotenie poľovníckych akcií rôzneho charakteru, poľovných psov, zázrakov prírody. „Občas fotím aj koncerty, rodinné, alebo portréty detí. Som samouk od začiatku. Ale mám jednu príhoda, ktorá trošku zmenila môj prístup k fotografovaniu…

V dobe keď som uverejnil svoje prvé foto pokusy s portrétovou fotografiou, mi napísal pán (stážista vo Francúzsku s profi fotografmi glamour akty atď..) Povedal mi pár typov a ako by určite veci urobil on. Veľmi ma to prekvapilo, hlavne v dnešnej dobe kde trošku hrá konkurenčný boj a závisť. Vďaka internetu a sociálnym sieťam putujú moje fotky aj na miesta o ktorých ani neviem… Píšu mi ľudia zo Španielska, Kanady dokonca už som mal správy i z Japonska.

Uvidíme čo mi prinesie budúcnosť, už teraz mám však veľa plánov ktorých sa držím a verím, že raz ...pretože si myslím, že sny sú nato aby sme ich nie len snívali, ale aj uskutočňovali,“ uzatvára Adam Simadel.

Viete ako sa fotia psy? Odborník vám poradí!