Trofejovú kvalitu srnčej zveri okrem genetiky ovplyvňuje počas rastu parožia teplota, zrážky, dĺžka snehovej pokrývky, počet  ľadových dní, populačná hustota, lesnatosť, nadmorská výška, konkurencia jelenej a danielej zveri voči srnčej, tlak predátorov a v neposlednom rade úživnosť revíru. 

Z výšenie priemerných teplôt a predlžovanie vegetačného obdobia prispievajú k lepšej výžive a môžu ovplyvňovať zmeny v populáciách našej raticovej zveri v podhorských a horských oblastiach Slovenska. Zvýšená trofejová kvalita, urýchlenie pohlavného dospievania alebo zlepšenie prírastkov môžu byť výsledkom globálneho otepľovania. Teplo ako ekologický faktor úzko súvisiaci so svetlom, je jednou z najdôležitejších podmienok vitality živočíchov. Srnčia zver znáša teplotné výkyvy našej zimy pomerne dobre. Extrémne poklesy teploty pod –20 °C, pokiaľ sú v období so snehovou pokrývkou vyššou než 15 cm, pôsobia značné straty.

Na Slovensku osídľuje srnčia zver najviac územia s priemernou ročnou teplotou 7 °C a viac. V oblastiach s priemernou ročnou
teplotou od 4 do 7 °C je hustota srnčej zveri podstatne nižšia. V najchladnejších miestach s priemernou ročnou teplotou nižšou ako 4 °C je populačná hustota srnčej zveri minimálna. Relatívne najväčšie množstvo medailových trofejí bolo z oblastí s dlhšou vegetačnou lehotou (140 – 160 dní).

Pokračovanie je na druhej strane!