Tí skúsenejší už majú určite zmapovaný revír a podľa pobytových znakov, ale aj pozorovaním samotných srncov približne tušia, kde sa ktorý nachádza. Srnčia zver a najmä dospelé srnce žijú viac-menej jednotlivo a do čried sa príležitostne zhlukujú iba počas zimy. V malých materských čriedach pôsobí matka so srnčatami a v zime sa k nej pridávajú jej dcéry a srnce-ročiaky z predchádzajúceho roku, no niekedy i staršie srnce, ktoré sú pravdepodobne v príbuzenskom vzťahu. Inak je to pri poľnej ekoforme. Srnčia zver žijúca na poliach vytvára trvalejšie väčšie čriedy, čo je výhodnejšie z hľadiska bezpečnosti pri pastve na otvorenom priestranstve. Skupinové nažívanie srnčej zveri v lesnatých oblastiach sa končí spravidla v polovici marca. Najmä staršie, kondične vyspelejšie srnce vtedy opúšťajú čriedy a bojujú o svoje teritóriá. Najschopnejšie a najvyspelejšie jedince väčšinou zostávajú verné jednému stanovišťu. Na svojom teritóriu si „vytĺkajú“ nové parožky a značia si ho pachovými stopami a hrabaniskami. Práve v tomto jarnom období môžeme na srnce často natrafiť a pri uvedenej činnosti ich dobre prečítať. Neraz pri pochôdzke revírom zbadáme, ako jeden srnec preháňa po lese druhého. Pri troche šťastia môžeme byť svedkami zaujímavého divadla, keď si dva kondične a telesne vyspelé srnce navzájom imponujú, odhadujú sily a niekedy sa pustia aj do rituálneho pretláčania.

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

Čakajú na príležitosť

Prejavy nadradenosti a podradenosti, ako aj boj o teritóriá ustávajú koncom mája a začiatkom júna. Mladšie, menej skúsené srnce, ktoré vytlačili silnejší sokovia, sa pohybujú po revíri, nie však ďalej ako päť kilometrov od „domovského okrsku“, a čakajú na príležitosť. Iba výnimočne mig­rujú na väčšiu vzdialenosť. Aj tieto srnce dávajú o sebe vedieť vytĺkaním parožkov, niekedy až prehnane intenzívne. Príležitosť pre ne nastáva, keď je ulovený teritoriálny srnec. Vtedy sa snažia zaujať jeho miesto. Iba ročné, slabšie srnce môžeme stretnúť na „okrajoch“ revíru a tie skôr ako boj o teritórium zaujíma samo prežitie.

Začína sa lov

Srnčiu zver lovíme zásadne individuálnym spôsobom a prísne selektívne. V prvých týždňoch, kým vegetačný kryt ešte nie je úplný, by sme sa mali venovať odlovu ročiakov. Vyberáme slabšie, telesne nevyspelé alebo očividne zdravotne problematické jedince. Ročné, už prefarbené srnce môžeme stretnúť počas návštevy revíru aj cez deň, nezriedka v prítomnosti matky. Pri love musíme byť obozretní. Ročný srnec môže byť gombičkár, slabý ihličiak, ale môže nasadiť aj parožie šestorá­ka. Nádejného mladého srnca by sme si tak mohli pomýliť so starším. Preto si treba všímať sociálne správanie pozorovaného srnca, jeho postavu a držanie tela.

Srnec
Srnec
Zdroj: Tibor Bédi

Postriežka

Pre menej zdatných poľovníkov je najvhodnejší spôsob lovu postriežkou. Na srnca čakáme na priechodoch zveri alebo na miestach, kde vychádza na pašu. Môžeme naň čakať na zemi, ale v tom prípade treba dávať pozor na smer vetra. Najlepšie je sedieť na posede alebo na vhodne upravenej lavičke, lebo zver nás neregistruje zrakom ani čuchom a my, naopak, môžeme zver nerušene pozorovať a prečítať ju. Najmä mladých a neskúsených poľovníkov by bolo treba najprv posadiť na posedy so staršími kolegami, ktorí by im názorne na pasúcej sa zveri ukázali, čo je v rámci selekcie vhodné do chovu a čo na odstrel. Výhoda poľovania z posedu je aj to, že na otvorený priestor pred ním väčšinou vychádza viacero jedincov zveri a my máme dostatok času na pozorovanie, dôkladné posúdenie a porovnávanie. A ak je vhodná príležitosť, aj na ulovenie príslušného jedinca. Na posedy sa snažíme prísť nepozorovane ráno, ešte pred brieždením, a večer najlepšie hodinu predtým, ako zver vychádza na pašu.

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

Posliedka

Tento spôsob poľovania je oveľa náročnejší. Poľovník musí dobre poznať terén revíru, poveternostné podmien­ky, pohyb zveri a jej zvyklosti. Určite musí byť telesne zdatnejší a mať bystré zmysly, aby mohol zver odhaliť skôr, ako ona jeho. Posliedku využívame nielen na lov, ale aj na získanie prehľadu o jednotlivých druhoch zveri. Ak sa teda vyberieme na lov vytypovaného srnca posliedkou, mali by sme ho mať už dobre prečítaného z predošlých návštev revíru. Aj strieľať by sme mali len po dostatočnom posúdení cieľa. Počas posliedky postupujeme v revíri pomaly, s mnohými zastávkami, a pozorne sledujeme okolie. Niekedy je vhodná kombinácia posliedky s postriežkou. Ak je srnec na dohľad, ale nie na dostrel, treba byť trpezlivý. Nie-ktorí poľovníci najskôr využívajú lov postriežkou a po­tom za zverou sliedia. Treba si všímať pobytové znaky zveri a podľa toho sa navečer, prípadne na druhý deň, zariadiť. Medzi skúsenými poľovníkmi sa hovorí, že dobré srnce si treba vychodiť. Srnčia zver je veľmi opatrná. Najmä staré srnce žijú skrytým spôsobom života a vidieť ich môžeme skôr výnimočne, najskôr počas ruje. Preto sa oplatí vybudovať sieť nenáročných poľovníckych chodníkov, po ktorých sa dá potichu prísť do teritória srnca a poprípade si na neho počkať.

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

V poľných revíroch

Tu treba začať loviť srnce čo najskôr a veľmi intenzívne. V ostatných rokoch je v móde pestovanie repky. Aj vďaka klimatickým zmenám je táto kultúra v máji už celkom vyrastená a srnčia zver sa v nej dokonale stráca. Osvedčila sa poľovačka postriežkou z vysokých posedov umiestnených v remízkach alebo na rozhraní poľnohospodárskych kultúr. Aj na tieto posedy musí­me prísť zavčasu, lebo v otvorenom teréne nás srnčia zver okamžite spozoruje a odbieha na veľkú vzdialenosť, kde je síce možnosť ju pozorovať, ale nie uloviť. Ak nám pred posed napokon vyjde srnčia zver a identifikujeme srnca, ktorý vystupuje „sebavedomo“, bude to teritoriálny srnec. Mali by sme ho, samozrejme, uloviť len v prípade, že nespĺňa kritériá chovnosti. Na poliach sa najlepšie poľuje na srnce počas ruje – vábením. Hlas vábca sa rozlieha doďaleka a je viac ako pravdepodobné, že nám pod posed za deň príde aj niekoľko srncov, z ktorých si môžeme vybrať toho pravého.

Zdroj: PaR 6/2010