Dhšie som zvažoval napísať do redakcie PaR, otáľal som, no nakoniec som sa rozhodol, že to predsa len skúsim. Môj život je odmalička spätý s prírodou a poľovačkou. Otec ma ako chlapca brával do lesa a ukazoval mi jeho krásu. Les sa stal mojou neoddeliteľnou súčasťou a láskou. Bolo asi samozrejmosťou, že som sa v 18 rokoch stal držiteľom poľovného aj zbrojného preukazu, z čoho som sa veľmi tešil. Po množstve brigád, stavaní posedov a plnení kŕmidiel ma skvelý kolektív PZ Gýmeš-Bukovina prijal za právoplatného člena.

Neskôr i  do samosprávy ako kynologického referenta. Čas bežal a ja som sa lepšie zoznámil so všetkými členmi združenia. Poznali sme sa aj predtým, ale v lese, počas poľovačiek a spoločných akcií sme sa zblížili ešte viac. Bola a stále to je výborná partia. Bol som hrdý, že som jej súčasťou a mohol som poľovať v našom prekrásnom prostredí po boku vynikajúcich poľovníkov, kynológov, lesníkov, ale aj honcov. A mohol som sa od každého z nich niečo naučiť.

Sklamal som množstvo ľudí, čo ma mali radi. To ma veľmi mrzí. Ďakujem ti, otec, že si mi ukázal tú najkrajšiu záľubu
.

Chcel by som, aby ľudia, ktorí mi do života dali skutočne veľa, vedeli, že si ich vážim a ďakujem každému jednému z nich za všetko pekné, čo sme spolu zažili. To, čo ma naučili, je stále vo mne. Prišiel prvý srnec, prvý diviak či prvý jeleň a s tým spojených mnoho zaujímavých príbehov, ktorých som napriek mladému veku nazbieral dosť. Ale zmieňovať sa o jednotlivých zážitkoch či úlovkoch teraz nechcem. Skôr sa chcem ospravedlniť za svoje neprimerané správanie, ktorým som sklamal množstvo ľudí, čo ma mali radi. To ma veľmi mrzí. Potom prišli aj ďalšie, väčšie chyby, pre ktoré som sa ocitol v prostredí, do ktorého sa nechce dostať hádam nikto. Za hrubými múrmi väznice mám teraz dostatok času na to, aby som porozmýšľal nad sebou a  prehodnotil omyly, ktorých som sa dopustil.

Pre človeka, pre ktorého je poľovačka celý život, je najväčším trestom byť zavretý v cele, necítiť ten jarný vánok lesa či letný lejak na svojej koži, ktorý ťa nečakane premočí, či štipľavý mráz, ktorý sa ti vkráda do kostí počas zimnej postriežky. Tak rád by som znovu zobral do rúk svoju guľovnicu a šikovným pohybom si ju hodil do pleca, a len tak, z radosti, si zamieril. Tak rád by som pohladil svoje jazvečíky, ktoré mi priniesli toľko radosti. Tak rád by som si vypočul jelenie ručanie v rannom jesennom opare, objal kamarátov, rodinu...

Polovnictvo a rybarstvo 1/2022
Polovnictvo a rybarstvo 1/2022
Zdroj: nmh

Nuž, nedá sa. Svojím správaním som si to zariadil inak. A tak tu sedím a premýšľam, že nie je dostatok slov, ktorými by sa dalo vyjadriť poďakovanie rodine, ľuďom z poľovníckeho cechu, mamine, ktorú veľmi ľúbim, no a v neposlednom rade veľkému poľovníkovi a ešte väčšiemu človeku, môjmu jedinečnému a úžasnému otcovi, ktorý je mojimi očami a ušami v revíri, keď ja tam byť nemôžem. On je ten, kto ma naučil všetko, dal by mi aj posledné a odpustil mi, aj keď to nemal ľahké. Ďakujem, otec, že mi každý deň vlievaš nádej na slobodu, že si mi ukázal tú najkrajšiu záľubu, akou poľovníctvo je, hoci žiadne slovo dostatočne neopíše, čo pre mňa príroda znamená. To nosím hlboko v srdci. Keby som mal dva životy, oba ich dám tebe, otec. Pozdravujem chlapov z PZ Gýmeš-Bukovina Dohňany, Lesu a lovu zdar!

Moja vďaka patrí aj redakcii za každé vydanie PaR, na ktoré sa vždy veľmi teším. V týchto priestoroch mi sprostredkúvajú jedinečné informácie a spojenie s prírodou tam vonku. Zdroj: PaR 1/2022/Adam