Pozerám na kríž načierno vyrazený do mesačnej oblohy. Rád sa pri ňom pristavujem a aj teraz si sadám pod blízku jelšu. Listy starých topoľov ticho šelestia v slabom vánku. Mesiačik sa pomaly spúšťa a tiene velikánov rastú. Vietor mám dobrý, tiahne dolinou do Olovár, odkiaľ idem ja. Dole, v smere na laz, to vrie. Jelene sa bláznia. Zhruba v tucte hlasov sa občas ozve aj on, kráľ pusty. Moja trojročná známosť, nepárny šestnástorák. Na strednej vetve pravého kmeňa vyhadzuje hrču veľkosti detskej päste. V tejto ruji ho chcem loviť.

JELEŇ V RANNOM OPARE
JELEŇ V RANNOM OPARE
Zdroj: archív autora

LEN TRPEZLIVO

Trávim tu už siedme skoré ráno po sebe. Aj malé zaváhanie v takto obsadenej doline môže byť zradné. Dolinou sa zároveň vlní hranica revíru. Keďže sa hlavné rujovisko nachádza v susednom Kováčovskom boku, čriedy k nám na polia vyťahovali len v noci a skoro sa zavracali. Bolo treba počkať na vrchol radovánok. Teraz zreteľne počujem, že celá jelenia scéna sa miesi v našom boku. Začína pribúdať svetlo a ja sa hýbem. Kryje ma ranný opar i podrast zmeliorovaného jarku, popri ktorom kráčam opatrne, ale isto. Po chvíli sa ocitám v centre diania.

JELEŇ V RANNOM OPARE
JELEŇ V RANNOM OPARE
Zdroj: archív autora

PRICHÁDZA KRÁĽ

Z hmly vystupujú siluety vysokej. Neznámy slušný štrnástorák si obieha čriedu zo všetkých strán. Snaží sa odbiť roztúžených sokov. Ide sa roztrhať, no o svoj hárem sa deliť nemieni. Ja však hľadím o čosi nižšie k jarku a hľadám hrčiaka. Ako prvý si zvykne odvádzať svoje dve lane. Nie je tu! Musel som ho zmeškať. Od jarku predo mnou sa nečakane odlepí veľká škvrna. Vidím, že je to jeleň, no ešte ho nedokážem prečítať. Prechádza pomaly do poľa. Keď zastane a krátko zaručí oproti dianiu povyše, začínam sa chvieť. Ten ťažký hlas, rozvážny a zároveň ohromujúci. Tak si predsa tu. Tentoraz sa však nejdem kochať. Do pľúc zhlboka naberám čerstvý ranný vzduch. V sekunde ovládam všetky svoje pocity a potláčam zelenú horúčku. Prastarý lovecký pud je tu.

JELEŇ V RANNOM OPARE
JELEŇ V RANNOM OPARE
Zdroj: archív autora

PRST NA SPÚŠTI

Liesku využívam ako oporu, keďže z kolena sa strieľať nedá. V skle puškohľadu nájdem siluetu a čakám. Hmla sa podáva nižšie a z oparu vystúpi jeleň.

Autor: JOZEF DIHENEŠČÍK 

Koniec príbehu si dočítate v Poľovníctve a rybárstve 10/2020