Poľovníctvo a rybárstvo

Začiatkom marca jar veľmi opatrne preberá nadvládu nad zimou. Pre všetky živočíchy ide o&nbsp;dlho očakávané obdobie. S&nbsp;miznúcim snehom sa objavuje prvá prirodzená potrava a&nbsp;zver, nevynímajúc medvede, je aktívna i&nbsp;počas dňa. Nevodiace medvedice či samotárske samce opúšťajú svoje brlohy už od polovice februára, no väčšina medveďov najmä v&nbsp;marci. Ako posledné, v&nbsp;druhej polovici apríla, sú to medvedice, ktorým sa v&nbsp;brlohu narodili medvieďatá. V&nbsp;prípade, že je nástup jari a&nbsp;vegetácie pomalý, môže sa stať, že novým medvedím rodinám sa objavovanie sveta mimo tesného brlohu oddiali ešte o&nbsp;ďalšie dlhé dni či týždne.

Aktuálne sa pohľad na slovenského medveďa veľmi rôzni. Naša najväčšia šelma – aj keď o&nbsp;tom ani len netuší – sa naprieč spoločnosťou vníma veľmi kontroverzne. Na jednej strane pretrvávajú ochranárske apely na jej trvalú ochranu, na druhej strane silnie tlak na jej pravidelnú a&nbsp;systematickú reguláciu. V&nbsp;minulosti som mal možnosť profesijne sa venovať problematike medveďov. V&nbsp;rokoch 2002 až 2015 sme v&nbsp;tatranskej oblasti z&nbsp;telemetrických údajov vyhodnocovali správanie asi 10 až 15 percent medvedej populácie, ktorá v&nbsp;tom čase žila na slovenskej i&nbsp;poľskej strane Tatier. Išlo o&nbsp;17 jedincov (11 samcov a&nbsp;šesť samíc). Podstatou vyhodnocovania telemetrie je práca v&nbsp;teréne, najmä overovanie a&nbsp;dokumentovanie. Cez špeciálne obojky sme sledovali vodiace, ale aj gravidné medvedice a&nbsp;tiež dospelé a&nbsp;dospievajúce samce. To mi umožnilo o&nbsp;čosi viac nazrieť do súkromia tejto šelmy. Zo všetkých poznatkov za najcennejšie považujem tie o&nbsp;veľkosti životného priestoru medveďov a&nbsp;o&nbsp;ich zimnom spánku.<br>

Prechod do zimného počasia v&nbsp;spojitosti s&nbsp;výrazným obmedzením zdrojov potravy je pre medvede jasným signálom, aby sa uložili na zimný spánok. Keď sa tak stane, z&nbsp;miest, kde boli donedávna aktívne, sa za pár dní celkom vytratia. Okolo polovice októbra medzi prvými menia svoje správanie v&nbsp;súvislosti s&nbsp;nastávajúcou zimou gravidné medvedice. S&nbsp;určitým predstihom prichádzajú na tradičné zimoviská, kde sú generačné brlohy, alebo si v&nbsp;odľahlej a&nbsp;nedostupnej lokalite jeden až dva dni pred zazimovaním pripravia veľmi jednoduchý povrchový brloh. Prípravné obdobie pred zimným spánkom s&nbsp;prevládajúcou dennou aktivitou na malom území, teda na zimovisku, je typické pre všetky medvede, no pri&nbsp;gravidných medvediciach sa prejavuje o&nbsp;jeden až dva mesiace skôr.

Niekedy ide len o&nbsp;jeden brloh a&nbsp;jeho bezprostredné okolie, vo väčšine prípadov však o&nbsp;širšiu oblasť pozostávajúcu z&nbsp;viacerých brlohov alebo prechodných úkrytov, v&nbsp;ktorej naraz zimuje niekoľko medveďov. Na severe Slovenska je typickým zimoviskom horná hranica lesa so súvislými kosodrevinovými porastmi. Napríklad, zaznamenal som situáciu, keď boli brlohy dvoch medvedíc vzdialené necelých tristo metrov. Jednej sa v&nbsp;ňom narodilo medvieďa a&nbsp;s&nbsp;druhou v&nbsp;brlohu zimovali dve minuloročné medvieďatá. Môže sa stať, že jeden medveď počas hibernácie využije dva, vzácnejšie i&nbsp;tri brlohy. 

Všeobecne ich môžeme rozdeliť na podzemné a&nbsp;povrchové. Medvede si ich vytvoria alebo upravia vždy až po príchode na zimovisko. Pri podzemných, väčšinou prirodzených brlohoch ide o&nbsp;rôzne skalné pukliny, previsy, otvory či dutiny, v&nbsp;ktorých si upravia výstelku a&nbsp;výnimočne vchod. Podzemné sú často zároveň generačné a&nbsp;stáva sa, že ich využívajú rôzne medvede, ktoré sa v&nbsp;nich striedajú, prípadne niekoľko rokov sa vôbec nevyužívajú. V&nbsp;tatranskej oblasti je však najbežnejší povrchový brloh na zemi v&nbsp;poraste kosodreviny alebo na hornej hranici lesa pod značne zavetveným ihličnatým stromom, väčšinou smrekom. Tvorí ho až 60-centimetrová výstelka z&nbsp;konárov, zo suchej trávy, z machu, ihličia a&nbsp;mate­riál­u, ktorý je na mieste. Priemer výstelky v&nbsp;tvare kruhu môže mať od jedného do jeden a&nbsp;pol metra. 

Medvede si takéto brlohy robia hlavne v&nbsp;nadmorských výškach od 1 100 do 1 700 metrov, ale stretol som sa nimi i&nbsp;v&nbsp;umelo založených ihličnatých mladinách v&nbsp;nadmorských výškach do 1 000 metrov. Medveď v&nbsp;povrchovom brlohu hibernuje (leží) tak, aby bol dostatočne krytý výstelkou. Niekedy mu na to stačí iba vyhrabaná jama, ktorá predstavuje jeho nadúrovňovú ochranu. Zvrchu medveďa chráni silne zavetvený smrek alebo dostatočne dlhé vetvy kosodreviny. Sneh predstavuje dôležitú hornú izolačnú vrstvu brlohu a&nbsp;jeho dostatok vo vyšších nadmorských výškach významne ovplyvňuje preferenciu zimovísk vysoko v&nbsp;horách. Nikdy som nezaznamenal situáciu, žeby povrchový brloh, ktorý medveď použil v&nbsp;predchádzajúcom roku, využil i&nbsp;v&nbsp;ďalšom či opakovane…

<strong>Viac sa dočítate v č. 3/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.</strong>

O chvíľu sa prebudia naše medvede! Nazreli sme aj do opustenej spálne

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

O chvíľu sa prebudia naše medvede! Nazreli sme aj do opustenej spálne

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

FOTO Hranostaj sa vie dokonale maskovať: V lete hnedý, v zime biely

Tento KVÍZ vás preverí! Spoznáte aj menej známe ZVIERATÁ z jedinej FOTO?

Marcové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom nájdete?

Napriek hendikepu: Líška je obetavá matka, má môj obdiv

Začala sa jarná migrácia vtákov: Príde odfotený bocian z Egypta opäť na Zemplín?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás