Urológ a poľovník Roman Sokol: Pacientom zaháňa strach historkami z polovačiek

Urológ a poľovník Roman Sokol spomína na hokejistu Demitru: Trofeje z muflóna sa už nedočkal

Urológ a poľovník Roman Sokol spomína na hokejistu Demitru: Namiesto do baru chodil do revíru

Mária Inštitorisová

Sám je totiž náruživým poľovníkom a poľovníckym zvykom i tradíciám prikladá obrovský význam. Spolu s rodinou žije na kopanici Vlčí Vrch, ktorá je vzdialená asi päť kilometrov od Hornej Súče, hneď pri hraniciach s Moravou.

„Bývame na hrebeni Bielych Karpát, kde máme dve ročné obdobia: buď fučí alebo nefučí. Ráno, keď sa zobudím, pozerám sa na Moravu, na Žitkovú a Starý Hrozenkov. Naša drevenica je na okraji poľovníckeho revíru Čerešienky, uprostred ktorého stojí lovecký zámok Antonstál, ten postavili kedysi Dreherovci. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest, kde relaxujem, v zámku mám aj množstvo trofejí. O tento revír sa spolu s pracovníkmi Lesov SR príkladne staráme,“ uvádza nás do svojho prostredia.

Blízko spomenutej drevenice sa nachádza poľovnícka kaplnka, postavená len z dreva a kameňa. Jediné okno v nej zdobí vitráž s príbehom svätého Huberta.

„Je neskutočne krásna, najmä keď popoludní zapadá slnko. Na strane od Moravy sa lúče opierajú o maľbu a vnútro hrá všetkými farbami. Kaplnka je zasvätená svätému Hubertovi, jej súčasťou je aj zvonička, v nej osemdesiatkilový zvon s vyrytou prosbou: ´Svätý Hubert, oroduj za nás!´ Vždy, keď ulovíme trofejovú zver, privezieme ju ku kaplnke, kde sa s ňou po zložení poľovníckej pocty slávnostne rozlúčime – aj zvonením a symbolickým vyprevadením do ´zvieracieho neba´,“ dodáva.

Občas, aj keď ide len tak do lesa, alebo sa začína srnčia či jelenia ruja, s poľovníckymi kolegami sa stretnú pri kaplnke a vykonávajú malú pobožnosť spojenú so zamyslením, aby sa k zveri správali eticky, aby lov prebiehal podľa pravidiel.

DOBRÁ PARTIA Roman Sokol predsedá Združeniu vlastníkov poľovných pozemkov Opatová, ktoré sa stará o Poľovný revír Trubárka. Ten sa tiahne od Skalky, najstaršieho pútnického miesta na Slovensku, pokračuje smerom na Trenčiansky hrad, cez Brezinu s veľkým podielom nepoľovnej plochy, ďalej medzi Soblahovom a Mníchovou Lehotou až do Trenčianskych Teplíc. Združenie má 48 členov, ktorí obhospodarujú 3 371 hektárov. Lovia predovšetkým jeleniu a diviačiu zver, no darí sa tam aj srnčej, muflonej a v poslednom období už aj danielej zveri. Za príjemné spestrenie považujú poľovačky na kačice, z malej zveri sa už objavujú aj zajace a bažanty. Zároveň je jedným zo zakladateľov a tajomníkom Poľovníckej spoločnosti Kopec sv. Hubert Trenčín, ktorá obhospodaruje Poľovný revír Trenčianska Teplá s rozlohou 1 040 hektárov (susedí s Trubárkou). Z ďalších zakladateľov spomenieme aspoň známeho hokejistu a vášnivého poľovníka Tomáša Kopeckého.

„Dokonca aj Paľko Demitra bol poľovník, namiesto návštevy baru alebo diskoték chodil radšej do revíru. Bol jedným z mojich najlepších priateľov. Spolu sme ulovili muflóna, ktorý získal na chovateľskej prehliadke paradoxne 238 bodov CIC. Paradoxne hovorím preto, že hrával v drese s číslom 38. V čase, keď som vypreparovenú trofej chcel odviezť Paľkovi, lietadlo, bohužiaľ, padlo. Preparát mi tak zostal ako spomienka na spoločne prežité okamihy,“ pripomína doktor Sokol.

Poľovníctvo - ako prízvukuje - naozaj nie je len o love, zahŕňa starostlivosť o zver, o poľovnícke zariadenia, dodržiavanie poľovníckych zvykov a tradícií, ktoré sa snažia zachovávať. Pokiaľ to epidemiologická situácia dovoľuje, stretávajú sa v poľovníckom zámku Antonstál a priľahlom&nbsp;revíri&nbsp;Ľuborča. Organizujú tam spoločné poľovačky, na úvod trubači zatrúbia slávnostné halali, ale aj spievajú skladby z Poľovníckeho desatora.

„Poľovníka, ktorý uloví svoju prvú zver, dôstojným spôsobom pokrstíme, nie tak ako sa to robieva v posledných rokoch! Vyhodnocujeme kráľa honu a vynášame aj poľovnícky súd,“ vysvetľuje. Lovec, ktorý napríklad prekročí zver alebo si zabudne vziať klobúk, dostane symbolický finančný trest, obyčajne do päťdesiat eur. Keď sa na poľovačke zúčastní otec so synom, alebo starý otec s vnukom, tak za priestupok voči etikete potrestajú nielen mladšieho, ale aj staršieho účastníka. A keď do „širáka“ vyzbierajú dvesto eur, celú sumu dajú do tomboly. Jeden tombolový lístok stojí desať eur, pričom každý si môže kúpiť maximálne dva lístky. Potom najstarší účastník na poľovačke vylosuje jedného výhercu, ktorý si však peniaze nemôže nechať, ale odovzdá ich na nejaký charitatívny účel, najčastejšie na pomoc niektorému poľovníkovi.

„Máme veľmi dobrých priateľov, ktorí sú ťažko chorí alebo majú choré deti, preto výťažok z poľovníckeho súdu putuje do rúk toho, kto to naozaj potrebuje,“&nbsp;dodáva.

Tunajší poľovníci, ako lekár prízvukuje, v starostlivosti o zver prísne dodržiavajú zákon i legislatívu. Udržiavajú kŕmne zariadenia pre srnčiu, jeleniu i malú zver, vrátane solísk, čistia lesné chodníky a studničky. „Aj keď s poľovným hospodárom nemáme veľa voľného času, na spoločných poľovačkách chodievame na ´štand´, aby sme získali čo najlepší prehľad o dianí v revíri, ktorý je naozaj rozsiahly. Keď je niektoré kŕmidlo v horšom stave, buď ho opravíme alebo zhotovíme nové.“ V sezóne pripravujú seno a senáž na zimu pre zver, podľa potreby privážajú odrezky cukrovej repy z cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Pri podávaní jadrového krmiva dodržiavajú platné veterinárne nariadenia.

„Predvlani sme dostali na štyri roky do užívania chladiarenský box na dočasné uskladnenie ulovenej zveri, za čo sme veľmi vďační Slovenskej poľovníckej komore a Štátnej veterinárnej a potravinárskej správe SR, ktorá je majiteľom týchto zariadení.“ Na zimné mesiace ukladajú do snežných jám repu, odkiaľ z nej počas veľmi ťažkého obdobia vyvezú do revíru zopár vriec. Nejde však o masívne prikrmovanie. Za samozrejmosť považujú udržiavanie dobrých vzťahov s predsedom miestneho poľnohospodárskeho družstva i ďalšími vlastníkmi pozemkov. Aj tým, že sa snažia minimalizovať straty spôsobené zverou na poľnohospodárskych plodinách.&nbsp; OSVETA

„Mojím krédom je, že v poľovníctve sme si všetci rovní. Medzi poľovníkmi mám najbližších priateľov, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť, napríklad aj pri dohľadávaní zveri, Poľovníctvo by malo ľudí spájať, a nie rozdeľovať. My poľovníci by sme mali ísť verejnosti príkladom. Veľa sa hovorí napríklad o streľbe do psov a mačiek, Nie som zástancom ich likvidácie za každú cenu, ale takisto nie je príjemný pohľad na psov, ktorých majitelia púšťajú v prírode navoľno a zrazu vidíte, ako tri či štyri naháňajú srnu so srnčaťom... Ja by som nevedel takého psa zastreliť, skôr by som vystrelil pred neho, za neho alebo do vzduchu, aby sa spamätal. Eventuálne by som dohovoril majiteľovi. To je jedna z ciest, ako ľudí vychovávať,“ hovorí R. Sokol.

V rámci prevencie proti šíreniu afrického moru ošípaných rozvešali v revíri informačné letáky, na jar aj oznamy SPK o kladení mláďat. Pred kovidovým obdobím robili rôzne akcie zamerané na ekologické vzdelávanie detí. Navštevujú školy v Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach a v obci Trenčianska Teplá. Žiakom na náučných lesníckych chodníkoch približujú život v prírode, význam starostlivosti o zver, o ekológiu, aby sa k prírode správali slušne, neničili zariadenia.

KEĎ ZAVÍTATE DO ANTONSTÁLU&nbsp;

Lesy SR pred časom ponúkli na odlov starú zubricu Sisi, ktorá žila vo zvernici Topoľčianky. Už nevidela na jedno oko a stádo ju odvrhlo. Záujem prejavili poľovníci z Talianska, Nemecka, zo Švajčiarska i z Rakúska. Napokon sa s lesníkmi dohodol Roman Sokol na stropnej cene s tým, že zubrica bude po vypreparovaní vystavená v poľovníckom zámku Antonstál a že pri exponáte bude uvedený príbeh jej života. Teda, že sa narodila na Slovensku, koľko mláďat odchovala a že bola ulovená riadnym poľovníckym spôsobom. Na znak úcty k zubrom, ktoré kedysi žili na našom území, neskôr vyhynuli, no znovu sú v Topoľčiankach a v Poloninách. Dospelí aj deti sa tak počas návštev Antonstálu dozvedia o najväčšom cicavcovi v európskej prírode.&nbsp;