inš

Jelenie zhody nájdené v revíri majú pre poľovníkov, jeho užívateľov, veľkú cenu. Zbierajú ich za účelom prehľadu o tamojšej jelenej populácii. Podľa zhodov sa im ľahšie určuje, ktorý jeleň je ešte nádejný, respektíve chovateľsky vzácny, prípadne raritný alebo už vhodný na ulovenie. Vedia posúdiť jeho vek, zdatnosť a celkovo genetický fond tejto zveri v revíri.

Jelene lesné (Cervus elaphus) zhadzujú parohy od februára do apríla. Každý rok sa u nich opakuje hormonálne riadený proces obnovy parožia. Približne stodvadsať dní po zhodení „starého“ parožia už majú novú ozdobu. Keď im tento podivuhodný kostený útvar dorastie, odumrie. Hoci každá iná odumretá kosť býva telom ihneď odvrhnutá, parožie zostáva ešte určitý čas na tele. Odpadne,<br>až keď začne znovu pôsobiť rastový hormón parohu na bunky. Jeleň sa nezbavuje parožia nejako nasilu, napokon sa oddelí vlastnou hmotnosťou.

Parohy sú druhotným pohlavným znakom jeleňa. Parožie vyrastá z kostného podložia výbežkov čelových kostí „pučníc“ a vyživuje ho koža. Najskôr je mäkké, z hubovitej kosti, do ktorej vnikajú cievy a nervy. Hubovitá kosť postupne tvrdne a kostnatie, smerom od pučnice k vrcholu. Najstaršia parožná hmota je pri pučnici a najmladšia na vrchole parohu. Rastúci paroh obaľuje mäkká, silne prekrvená a citlivá osrstená koža (takzvané lyko) s množstvom žliaz, ktoré ho vyživujú…

<strong>Viac sa dočítate v č. 3/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo</strong><br>