<strong>V malebnom prostredí Malých Karpát sa neďaleko Smolenického zámku a pod hradom Červený Kameň rozprestiera druhá najväčšia zvernica na Slovensku – Biela Skala. Už viac ako 45 rokov v nej chovajú jeleniu, danieliu, mufloniu a diviačiu zver.</strong>

Zvernicu Biela Skala vybudovali štátne lesy, vtedajší Lesný závod Pezinok, ako účelové zariadenie na intenzívny chov raticovej zveri a jej efektívny lov poľovníckymi hosťami v okolí rovnomenného rekreačného zariadenia. Cieľom bolo aj zabezpečenie rýchleho poľovníckeho úspechu prominentných hostí. Projekt na výstavbu zverníka vypracovala technická kancelária podnikového riaditeľstva štátnych lesov a rozpočet nákladov na celú akciu predstavoval v cenových reláciách z roku 1965 viac než 1,4 milióna československých korún.

Časť finančných nákladov hradili z prevádzkových prostriedkov a zamestnanci lesného závodu, ako aj poslucháči lesníckeho učilišťa, pri budovaní zver- ni­ce odpracovali obrovské množstvo brigádnických hodín. V rokoch 1965 a 1966 vybudovali oplotenie s celkovou dĺžkou, ktorá presahovala 19 kilometrov, pričom zahradili plochu s výmerou 1 787 hektárov. Do hĺbky 80 centimetrov zabetónovali oceľové koľajničkové stĺpy s celkovou dĺžkou 3,2 metra v rozostupoch 3 až 4,5 metra. Na tri napína­cie drôty upevnili zvernicové pletivo vysoké dva metre, s hrúbkou drôtu 5 milimetrov a okami 12 x 12 centimetrov. Nad pletivom natiahli ďalšie dva napínacie drôty. Plánovaný rozpočet prekročili a len do vybudovania oplotenia investovali 1,4 milióna československých korún. Jeleniu zver doviezli z Poľany, z Tatier a z východného Slovenska.

Drevinové zloženie porastov bolo nevhodné a úživnosť zvernice nízka. V lesných porastoch bolo sedem percent ihličnanov, 76 buka a 11 percent hraba. Jaseň a javor mali asi dvojpercentné zastúpenie a ostatné dreviny boli vtrúsené. Vo zvernici bolo 18 hektárov lúk, z toho polovica zamokrených. Chovatelia zvyšovali úživnosť zvernice rekultiváciou a odvodňovaním lúk a pasienkov, zvyšovaním ich výmery, zakladaním políčok pre zver, zriaďovaním ohryzových plôch, vysádzaním plodonosných drevín a ovocných stromov. Tieto zásahy sú evidentné aj po takmer polstoročí, na lúkach sú v plodonosnom štádiu pagaštany, jablone, slivky a iné atraktívne dreviny, ale úživnosť zvernice je napriek tomu nízka. Lesopestovné práce a výchovu lesných porastov prispôsobili potrebám chovu zveri. V roku 1965 bol jarný kmeňový stav vo zvernici 50 kusov jelenej, 30 srnčej, 12 danielej, 50 muflonej a 30 jedincov diviačej zveri. Normovaný kmeňový stav predpokladal 60 kusov jelenej, 42 muflonej, 30 danielej, 24 srnčej a 40 jedincov diviačej zveri.

V roku 1975 sa lesníci pustili do ďalšieho rozšírenia zvernice a zvýšenia úživnosti poľovného revíru tak, aby do oplotenia zahrnuli čo najviac dubových porastov. Výmeru zverníka zvýšili na 3 156 hektárov, vybudovali sklad krmiva a aklimatizačnú zvernicu. Časť porastov odlesnili a zakladali nové lúky a políčka pre zver. Táto rozsiahla akcia si vyžiadala investíciu 2,5 milióna československých korún. Odlesňovanie, vytrhanie a odtlačenie pňov buldozérom a zakladanie lúk je v posledných desaťročiach v lesnom hospodárstve pomerne ojedinelým javom. V 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia sme boli skôr svedkami zalesňovania existujúcich lesných lúčok. Takto vytvorené lúky však vo zvernici aj dnes plnia svoj účel a plochy poľovníckeho hospodárenia, to znamená lúky, políčka a ohryzové plochy dnes dosahujú vo zvernici Biela Skala I výmeru vyše sto hektárov. Z poľovníckej kroniky zvernice je evidentná dlhodobá snaha chovateľov priebežne zakladať nové lúčky a políčka pre zver. Ročne pravidelne dobudovávali poľovnícke zariadenia a pôvodnú populáciu zveri občerstvovali dovozom zveri z iných kvalitných populácií. Jeleniu viackrát doviezli z Poľany, danieliu z Palárikova a Gyulaja, mufloniu zo Židlochovíc, z Teplého Vrchu a z Palárikova. Vzhľadom na vysoké stavy raticovej zveri dochádzalo k výrazným škodám na lesných porastoch. Začiatkom 90-tych rokov lovili ročne vo zvernici asi 140 kusov jelenej zveri a jej jarné kmeňové stavy dosahovali 350 až 400 jedincov. Po úprave a znížení stavov klesli v rokoch 1984 až 1988 priemerné ročné škody na 125-tisíc československých korún.

Po roku 1989 došlo vo zvernici Biela Skala k útlmu rozvojových aktivít v budovaní poľovníckych zariadení alebo aktívnych programov skvalitňovania populácií jednotlivých druhov zveri. Lesníci realizovali bežný chov a lov zveri, obhospodarovali existujúce poľovnícke zariadenia a plochy poľovníckeho hospodárenia. V chove zveri dosahovali vzhľadom na nízku úživnosť poľovného revíru, veľký počet chovaných druhov zveri a vysoké jarné kmeňové stavy iba priemerné výsledky. Trofej najsilnejšieho jeleňa zo zvernice Biela Skala, ktorého ulovili v roku 1974, dosiahla 218,53 bodu CIC a muflóna z roku 1976 221 bodov CIC. Po roku 2000 dosiahla najsilnejšia jelenia trofej 185,66 a muflonia 205,85 bodu CIC. Pri danielej zveri sa medailové trofeje nevyskytovali. Pletivo zvernice poznačil zub času a takmer polstoročie na ňom zanechalo viditeľné stopy. Spodný napínací drôt je čiastočne skorodovaný, pletivo nie je zakopané ani zabetónované do zeme, v spodnej časti nie je spevnené drevenými žrďami a diviačia zver v ňom robí priechody. Horné napínacie drôty sú na mnohých miestach poškodené hubármi alebo jeleňou zverou a zver cez pletivo dokáže preskočiť. Funkciu zverostrážcov plnia vedúci lesníckych obvodov, ktorí v pravidelných intervaloch oplotenie kontrolujú a poškodenie hlásia na lesnú správu. Lesníci vybudovali pri bránach alebo chodníkoch drevené preliezačky cez pletivo, aby eliminovali jeho poškodzovanie hubármi alebo turistami.

V posledných rokoch došlo k cieľa-vedomému skvalitneniu chovu. V roku 2005 realizovali Lesy SR, š. p., v spolupráci s Národným lesníckym centrom vo Zvolene a Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva vo vybraných zverniciach, medzi inými aj v Bielej Skale, projekt zameraný na zvyšovanie úrovne starostlivosti o zver. V rámci projektu skvalitňovali trávne porasty lúk, osevy políčok zmesami jarín a ozimín, optimalizovali vhodné spôsoby prikrmovania zveri a zdravotnej starostlivosti. Mnohé pagaštany a ostatné plodonosné dreviny ochraňujú pred zverou pletivom. Pagaštany, ktoré sú už vyspelé a veľmi dobre rodia, ošetrili chemickým postrekom, čo sa výrazne prejavilo na zlepšení ich zdravotného stavu. Na lúkach pravidelne vysádzajú mladé jablonky a chránia ich pred zverou. Odštepný závod Smolenice kúpil na Poľane niekoľko jedincov jelenej zveri na občerstvenie krvi a zároveň zo Židlochovíc, z Palárikova a Rimavskej Soboty doviezli mufloniu zver. Dovezené jedince chovajú v dvoch aklimatizačných zverničkách s výmerou tri a trinásť hektárov a snažia sa ich rozmnožiť.

V roku 2007 odčlenili pletivom z celkovej výmery zvernice 848 hektárov a túto časť, v ktorej by sa aj naďalej mala chovať danielia a muflonia zver, prenajali. Pre zostávajúcu časť si dali v roku 2008 vypracovať Národnému lesníckemu centru vo Zvolene projekt manažmentu zveri a obhospodarovania zverníka. Zvernica je vzhľadom na svoju úživnosť zaradená do III. akostnej triedy pre jeleniu zver, čo však spôsobuje lesníkom, vzhľadom na nízko stanovené kritériá, problémy pri selektívnom odstrele jeleňov. Upustili od chovu danielej zveri a vo zvernici Biela Skala I, ktorá má teraz výmeru 2 403 hektárov, budú chovať len jeleniu, mufloniu a diviačiu zver. Normovaný kmeňový stav predstavuje 200 jedincov jelenej, 190 muflonej a 60 kusov diviačej zveri. Cieľavedome znižujú početnosť zveri vo zvernici, tohto roku v jarnom kmeňovom stave vykázali 182 kusov jelenej, 64 danielej, 224 muflonej a 60 kusov diviačej zveri a plánujú uloviť 30 kusov jelenej, 75 danielej, 106 muflonej a 60 jedincov diviačej zveri. Podľa riaditeľa Odštepného závodu Smolenice Ing. Miroslava Vrábela očakávajú na základe realizovaných opatrení zlepšenie kvality jeleních a mufloních trofejí. Aj keď sa v súčasnej populácii vyskytuje dostatok starých lovných samcov, jelene sa vyznačujú tenkým parožím a muflóny krátkymi tuľajkami. Cieľom je pravidelná produkcia jeleňov nad dvesto bodov CIC a muflónov dosahujúcich hodnotu zlatej medaily. Pre poplat-kových poľovníckych hostí organizujú každoročne niekoľko spoločných poľovačiek na diviačiu zver a poskytujú im možnosť postriežky alebo posliedky na všetky druhy raticovej zveri, ktorú lovia vo zvernici. Pestrú paletu poľovníckeho vyžitia vhodne dopĺňa možnosť lovu pstruhov v malebnom rybníku v blízkosti jednoduchej, ale romantickej poľovníckej chaty. Hostia sa môžu ubytovať aj v detskej ozdravovni Biela Skala, ktorá sa nachádza priamo vo zvernici.

V tieni belostného hradu

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás