Vďaka obilninám, kukurici a v ostatnom čase aj repke a iným atraktívnym plodinám v predhorí Tatier využíva podstatná časť tunajšej jelenej zveri poľnohospodársku krajinu celoročne. V Tatrách však stále máme jeleniu zver, ktorá od neskorej jari do skorej zimy uprednostňuje život na hornej hranici lesa a holiach. Táto preferencia sa dedí z generácie na generáciu. Aj tu platí, že jelenča sa v dospelosti vracia tam, kde sa narodilo a prežívalo po boku matky. Majestátna jelenia zver v minulosti využívala vysokohorské lesy a hôľne pásmo viac ako v súčasnosti. No s meniacou sa krajinou v podhorí sa menili podmienky prežívania tunajšej fauny. Zver, ktorá vo vegetačnom období dodnes žije najmä vo vyšších polohách v porovnaní s tou, ktorá si zvolila poľnohospodársku krajinu, sa síce akoby vzdáva ľahko dostupnej a vysoko energetickej potravy, ale vo vysokohorskom prostredí zasa nachádza veľmi vzácny pokoj.
A ten je pre všetky voľne žijúce prežúvavce azda rovnako dôležitý ako samotná potrava. Aj vlky radšej lovia tam, kde je viac zveri. V predhorí je dostupnejšia, preto sa nateraz vo vysokohorskom prostredí vyskytujú o čosi sporadickejšie.
Viac FOTO nájdete v našej GALÉRII
Kvalita pastvy
Prostredie holí s pestrou mozaikou alpínskych rastlinných spoločenstiev je nutrične rôznorodé. Kvalita pastvy závisí najmä od geologicko-geomorfologických a hydrických pomerov. Iba tu je všadeprítomná kosodrevina. Zjednodušene a všeobecne platí, že v Tatrách prevládajú chudobnejšie spoločenstvá rastlín na kyslom podloží. No nezanedbateľne sú tu zastúpené aj rôzne širokolisté a nutrične bohatšie spoločenstvá rastlín na zásaditom podloží vápencov, ktoré jelenia zver veľmi vyhľadáva. Ďalšou nespornou výhodou členitého vysokohorského prostredia, mozaiky alpínskych lúk s kosodrevinou je, že zver vie rýchlo zmeniť stanovište, aby sa cítila bezpečne. Stačí jej prekonať len veľmi krátku vzdialenosť. Takisto v čase letných horúčav alebo pri dlhodobej zmene počasia. Presunúť sa na výhodnejšiu expozíciu je často otázkou pár minút. Vďaka firnoviskám, teda zvyškom starého snehu, má tiež možnosť ochladzovať sa až do neskorého leta. Takže vysokohorské prostredie jelenej zveri poskytuje množstvo výhod. Vie sa tu nerušene pásť, ukrývať a odpočívať počas celého vegetačného obdobia.
Zima a sneh
Život jelenej zveri v Tatrách ovplyvňuje sneh, no nie iba negatívne. V pozitívnom zmysle tak, že tatranské doliny obsadzuje v závislosti od jeho množstva. Najmä však podľa toho, ako rýchlo sa v jednotlivých dolinách sneh topí. Keď ho napadne málo, migruje z predhoria do horských polôh pomerne rýchlo už v polovici marca. Naopak, v prípade dlhej a na zrážky bohatej zimy sa zver do dolín nezriedka dostáva až koncom apríla alebo začiatkom mája. Množstvo snehu neovplyvňuje iba priechodnosť terénom, ale i kvalitu potravy vo vegetačnom období a počas rastu parožia. Sneh mizne v dolinách postupne, a tak má vegetácia určitý posun oproti nižšie položeným lokalitám. Zver, ktorá to využíva, má počas roka dlhšie prístup k nutrične bohatšej potrave v podobe počiatočných štádií rastlín ako zver, ktorá nežije vo vysokohorskom prostredí. Pasie sa „v smere" topenia snehu. Teda od kotlín, cez ústia až po samotné závery dolín.
Vlky
V Alpách sa stáva, že jelenia zver vzácne zimuje vo vysokohorskom pásme na náveterných hôľnych svahoch, z ktorých vietor vyfúkal väčšinu snehu. Takéto prípady boli v minulosti vzácne pozorované aj v Tatrách. Momentálne už nie, lebo počas zimy sa v tatranskej oblasti nepoužívajú zariadenia na objemové a jadrové krmivá. Vo vysokohorských podmienkach ju totiž udržiava najmä pravidelné prikrmovanie. V alpskej oblasti sú kŕmne zariadenia na hornej hranici lesa, a vzácne aj vyššie, určené hlavne kamzíkom. Ale ako to už býva, z času na čas ich využije aj iná zver. V Tatrách je zimovanie na holiach pre jeleniu zver veľkým rizikom i z hľadiska prítomnosti predátorov. Je veľký predpoklad, že jej osud by na takýchto miestach skôr či neskôr spečatili. Vlkom stačí odhaliť čriedu na holiach a zahnať ju do hlbokého snehu dole v lese. No výnimočne sa stane, že jeden alebo dva-tri zatajené staršie jelene zimujú v starých karpatských lesoch na ploche len pár desiatok hektárov. Napríklad kdesi v závere doliny alebo na jej bočných svahoch. Za ich "odtajnením" tiež dakedy stoja vlky. Presnejšie, jarné topenie snehu odhalí zvyšky jeleňa po hodovaní šeliem. Neraz na miestach, kde by sme zimovanie jelenej zveri na prvý pohľad nepredpokladali.
Autor:Pavol Lenko
