Ivan Kňaze

Rys ostrovid si potrpí na komfort v&nbsp;každom ročnom období. Veľmi dôkladne sa stará o&nbsp;svoje telo, či je zima, alebo leto. Časté česanie, škriabanie, lízanie však nie je len dajaký estetický manier. Zbavuje sa tak prípadných vonkajších parazitov, ako sú blchy, kliešte, svrab, švoly... Ale po poriadku.

Pred lovom absolvuje manikúru. Nabrúsi si pazúry, hlavne na predných nohách, ktorými potrebuje uchopiť korisť. Vyhľadá zvalený či šikmorastúci strom, zdvihne najprv jednu nohu, jemne zadrapí do kmeňa, skúša kvalitu, potom priloží aj druhú, natiahne sa a&nbsp;pozdĺžnymi pohybmi začne kmeň driapať. Najčastejšie využíva stromy s&nbsp;hladkou kôrou, napríklad buk, alebo aj strom bez kôry. Ak nemá naporúdzi zvalený či nahnutý kmeň, postaví sa pri zvislom, naťahuje sa nahor aspoň do výšky 160 centimetrov a&nbsp;driape. Takto si ostrí pazúry a&nbsp;zároveň z&nbsp;nich odstraňuje nečistoty, zvyšky srsti, potravy. Driapanie plní takisto výstražný alebo imponujúci účel. 

Rys ostrovid si potrpí na komfort v každom ročnom období.

Rysy často majú vo svojom okrsku svoj „driapací“ strom, kde sa chodí driapať samica a&nbsp;v&nbsp;čase ruje, ktorá prebieha vo februári a&nbsp;v&nbsp;marci, aj samec a&nbsp;potom i&nbsp;mláďatá. Na takom strome vidno len krátke ryhy, nie dlhé a&nbsp;holé zádrapy, aké robí medveď. Rys pri brúsení pazúrov zanecháva na kmeňoch optické signály i&nbsp;pachové značky, ktoré sa mu uvoľňujú z&nbsp;pachových žliaz na vankúšikoch labiek.

Po očistení pazúrov rys prichádza k&nbsp;spadnutým konárom stromov alebo halúzkam riedkych kríkov, vyhrýza kôru, zahrýza aj do dreva, chvíľu žuje, pričom otvára papuľu, nakláňa hlavu zboka nabok a&nbsp;vypľúva zvyšky. Potom si sadne a&nbsp;pazúrmi vyberá kúsky, ktoré mu zostali medzi zubami.

Prsty a&nbsp;laby predných nôh si väčšinou čistí jazykom pri ležaní na chrbte alebo na boku. Lýtka si olizuje v&nbsp;stoji. Pružná chrbtica mu umožňuje dočiahnuť aj zadnú časť tela. Tvár si umýva tak, že si jazykom nasliní labu a&nbsp;pretiera ňou líce aj čelo, potom si znovu navlhčí labu jazykom a&nbsp;pretiera si ďalej hlavu nad čelom a&nbsp;pri ušniciach. V&nbsp;sede vystrčí zadnú nohu vysoko nad telo a&nbsp;olizuje si brucho a&nbsp;partie medzi zadnými nohami. Zvlášť dôsledne sa rysy čistia v&nbsp;čase pytačiek a&nbsp;párenia. Vtedy sa často samec so samicou olizujú navzájom. Rys si srsť prečesáva aj zubami – rezákmi. Taktiež si v&nbsp;tomto čase jazykom odstraňuje pach z&nbsp;tela, aby nelákal väčšie šelmy. Čistením, olizovaním, masírovaním sa zlepšuje tok energie. Tak ako ostatné mačkovité šelmy, aj rys vníma tok energie a&nbsp;dokáže s&nbsp;ňou pracovať. A&nbsp;viete, že v&nbsp;čase horúčav sa rys potí len na niektorých miestach? Potné žľazy nemá po celom tele, preto si v&nbsp;tomto čase všade jazykom rozotiera sliny, čo má chladivý efekt.

Rys sa kúpe len v&nbsp;plytkej vode, a&nbsp;to najmä počas letnej horúčavy. Vie aj plávať, ale do hlbšej vody skočí len v&nbsp;prípade ohrozenia. Do plytkej lozí odmalička, v&nbsp;nej len chodí a&nbsp;pri každom kroku otriasa raz jednu, raz druhú labu. Keď potom vyjde na breh, striasa vodu postupne zo všetkých štyroch končatín, pričom ich dvíha vysoko. Nakoniec otrasie celým telom a&nbsp;zvyškov vody sa zbavuje ešte olizovaním.

Moris (1991) uvádza, že rys si telo „parfumuje“ cudzími exktrementmi alebo mrcinami, ba aj niektorými bylinami, aby zamaskoval svoj pach, a&nbsp;tak sa ľahšie priblížil k&nbsp;potenciálnej koristi.

Rys po každom úlovku musí prijať pomerne veľa tekutiny, preto často priťahuje svoju korisť k&nbsp;potoku alebo inému zdroju vody. Na jeho okraji pokrčí predné nohy a&nbsp;privonia k vode, aby zistil, či je vhodná na pitie. Vystrčí jazyk, ktorý na konci zahne do tvaru písmena „U“, dotýka sa ním len povchu hladiny a&nbsp;„nahadzuje“ si vodu do papule. Jazyk má pokrytý mnohými bradavkami, na ktorých sa voda uchytí, ale podľa pozorovania L. Kunca aj tak dosť vody rysovi „utečie“, kým sa napije.

Vedci skúmajú spánok rysa a&nbsp;na význame naberá hypotéza o&nbsp;jeho imobilizačnom charaktere, ktorý rysovi ako nočnému živočíchovi umožňuje, aby odpočíval a&nbsp;nabral energiu za denného svetla. Rys pri dennom odpočinku zatvára oči a&nbsp;drieme, sluch má však v&nbsp;pohotovosti. Spánok mačkovitých šeliem môže trvať v&nbsp;úhrne od 10 do 12 hodín denne. Po dobrom odpočinku rys zvyčajne zíva. Je to akýsi budiaci rituál. Mierne otváranie papule. Iné je zívanie dokorán, až „na doraz“, viackrát za sebou, pri ktorom si precvičuje žuvacie svaly na lov.

Švihácke rysy: Na komfort si potrpia v každom ročnom období

Ivan Kňaze

Výber pre vás

Švihácke rysy: Na komfort si potrpia v každom ročnom období

Ivan Kňaze

Súvisiace články

Kam putujú státisícové dane poľovníkov v nemeckej spolkovej krajine?

Malé šelmy: Kde majú brlohy mačka divá, tchor, lasicači kuna?

Oddych ako kráľ: Vzácny murárik zimuje na devínskom hrade

Prekvapenie z tŕstia: Znenazdajky sa nám ukážu a hneď zasa skryjú

Tajomstvo úspechu: Zábery dravcov v zimnej rieke nie sú agresívne

Výber pre vás