S veľkým záujmom som si prečítal anketu v PaR č. 9/2021 Ako ďalej s medveďmi? Nesúhlasím s niektorými názormi prezentovanými pracovníčkou štátnej ochrany prírody. Odvoláva sa na medzinárodné štúdie. Nemalo by to byť skôr naopak? Nemali by zahraniční odborníci vyhlásiť: Slováci, u vás vo voľnej prírode žije všetko, čo my už dávno nemáme. Prídeme sa k vám poučiť, ako ste to robili. Odporúčam v tomto smere prečítať si článok v PaR č. 1/2017 na strane 47 o tom, ako sa vykonáva manažment medveďa v zahraničí a čo si o nás a našom manažmente myslí zahraničie. Konštatovanie, že tri útoky medveďa na človeka ročne sa končia ošetrením alebo krátkodobou hospitalizáciou, pokladám za „nepresné“, až cynické. V uplynulom roku bolo isto viac útokov medveďa s pomerne vážnymi zraneniami. Donedávna ochrana prírody používala argument, že neevidujeme smrteľný úraz spôsobený medveďom. Už to nie je pravda. Kto nesie zodpovednosť?
Ak ublíži jeden človek druhému a ten je hospitalizovaný, zdravotná poisťovňa vymáha regres od vinníka. Ak je zavraždený človek, vrah si odpykáva trest. Kto ide pykať za smrť človeka, ktorého usmrtil medveď? Niekto ho predsa chráni. No nie my poľovníci, lesníci ani všetci občania, tak prečo sa majú vyplácať škody spôsobené medveďom z našej spoločnej kasy, z našich daní? My máme záujem, aby medveď žil v našej prírode, ale v takých počtoch, aby to bolo únosné a prijateľné. Aby sme neboli dennodenne ohrozovaní, ako je to v posledných rokoch, keď sa na našej scéne objavili ochranárski „géniovia“, ktorí všetkému rozumejú, všetko vedia a všetko ničia. Keď manažovali stavy medveďov poľovníci a lesníci v spolupráci so svojím rezortným ministerstvom, bolo všetko v poriadku.
Áno, po odstrele medveďa sa inkasovali určité financie od hosťa, ale boli vrátené do prírody. Z medveďa sa zachovala trofej aj pre budúce generácie. Dnes zásahový tím problematické medvede „humánne usmrcuje“ a odváža do kafilérie na náklady nás všetkých. Takto sa narába s národným bohatstvom. Ako som spomenul, v minulosti sa toto všetko vykonávalo bez nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dnes funguje vysokoodborný zásahový tím a koľkože to stojí štátnu kasu? Autá, oblečenie, výbava, mesačné mzdy, pohonné hmoty... A výsledky? Nie som proti ochrane prírody, naopak, som prísne za. Treba však aj razantne zasahovať tam, kde treba. A to sa v systéme ochrany prí rody u nás nedeje. Preto tvrdím, že súčasné nastavenie ochrany prírody jej viac škodí, ako pomáha. PaR 1/2022/ŠTEFAN KUBEK
