Nemôže pokojne spať. Prehadzuje sa na posteli a ešte za tmy vstáva. Pozerá von oblokom ako pomaly padajú snehové vločky. Dnes je plánovaná spoločná poľovačka na diviaky. Pomaly sa  chystá, no Paula, hladkosrstá jazvečíčka, je už netrpezlivá. Pobieha po byte, oňucháva poľovnícky  výstroj a kňučí. Milo sa jej prihovára, ale vie, že to nepomôže. Vyjdú pred panelák do mrazivého  rána. Prestalo snežiť. Autom prídu na zraz.

– Johan, zobral si Paule aj sveter? – doberajú si ho  ostatní poľovníci. Veru, poriadne mrzne, ale sučka to vydrží, je zvyknutá. Poľovačka sa koná v lokalite Osičie, kde diviaky rady zaľahnú, najmä ak pofukuje severný vietor ako dnes. Rozdelenie honcov a strelcov a poľovačka sa môže začať. Pavol, predseda združenia, ešte upozorní na opatrné zaobchádzanie so zbraňou. Presúvajú sa na  začiatok lesa a čakajú na signál. Johan púšťa psa do pohonu. Cez noc napadlo trochu snehu, len  taký poprašok. Stopy zveri možno na ňom čítať ako z knihy. V prvom pohone diviaky nevidno, ale  stopy naznačujú, že prešli do ďalšieho lesa nad sad. Po pohone je krátka prestávka, počas ktorej  si každý zajedol. Psy žobronili, niektorým sa uľútostilo a rozdelili sa s nimi o svoj proviant. Začal  sa druhý pohon, pomaly postupujú lesom, keď zrazu Paula natrafila na čerstvé diviačie stopy a  začala hlásiť. Veru, keď sa k nej pridali ostatné psy, bol to hotový koncert. Diviaky sa dvihli a pustili sa hore lesom smerom na pole. Bolo počuť viacero výstrelov, no akosi sa nedarilo. Jeden kus ležal kúsok od lesa, no v prieseku strieľal Štefan na diviačicu, ktorá po výstrele pomerne silno farbila. Stopa však smerovala ďalej do lesa. Johan ukázal sučke nástrel a pustil sa po stope aj s  kandidátom Jarom. Paula dobre držala stopu, na snehu bolo plno farby, a tak mohli spoľahlivo  kontrolovať, či postupuje správnym smerom. Stopa smerovala dolu svahom k potoku, po päťsto  metroch sa však prudko stáčala hore kopcom a smerovala na lúky. Veru si nemysleli, že odbehne  tak ďaleko. Diviačica prešla cez lúku a farba sa pomaly strácala. Stopa sa ťahala k druhému  potoku hneď ako prešli hrebeň. Už im nezostalo nič iné, len sa spoľahnúť na psa. Diviačica prešla  už jeden a pol kilometra a vošla do výmoľa, kde bolo nafúkaného snehu po pás. Stopa ich viedla  ďalej do prvého pohonu. Iba pomaly sa im darilo prejsť tento neschodný terén. Spotení  oddychovali, sučka ťahala remeň, chcela ísť ďalej po stope.

– Veru neviem, Jaro, či mi tú diviačicu vôbec dohľadáme, – vraví Johan. Po strmom svahu vyšla diviačica z výmoľa a jej stopa viedla poľovníkov na lúčku v strede lesa, ktorá zostala po ťažbe.  Farba na stope sa už úplne stratila, nuž sa museli celkom spoľahnúť na psa. Od nástrelu prešli už  dobrého dva a pol kilometra. Stopa sa prudko stočila smerom k potoku, ktorý predtým prešli o pol kilometra nižšie. Paula odrazu zastala a zdvihla hlavu. Johan zastal a pozeral pred seba, kde môže  byť diviačica. Pred ním nebolo nič vidieť, na dvadsať metrov bola hromada suchého haluzia. Sučka začala štekať a spod haluzia vybehla diviačica. Johan v zlomku sekundy strhol pušku z  pleca a vystrelil, no diviačica vbehla do kríkov. Rýchlo teda pustil Paulu z remeňa. Sučka obiehala  krík z pravej strany, no Johanovi sa zdala byť schodnejšou cesta vľavo. Len čo sučka vbehla do  kríkov, diviačica, sediaca asi päť metrov pred ním, vyrazila do útoku. Vzápätí však cúvla späť, ale  to už Paula na ňu s brechotom dobiedza a diviačica na okamih obracia pozornosť na ňu. Johan  opatrne obíde krík z pravej strany, pozorne namieri a bleskovo skončí trápenie zveri presným  výstrelom. Jaro všetko pozoruje z bezpečnej vzdialenosti. Pri obhliadke poľovníci zisťujú, že  diviačica bola strelená veľmi nízko. Medzi prednými nohami mala otvor veľkosti päste. Aj s takým  zranením prešla ešte taký kus cesty. Jaro gratuluje Johanovi a podáva mu zálomok. Potom vzdajú poctu ulovenej diviačici tým, že jej dajú posledný hryz. A napokon, samozrejme, obaja zagratulujú sučke, ktorá sa víťazne posadila na chrbát diviačice. Áno, aj taký malý pes, akým je jazvečík, dokázal svoje kvality v revíri Šarišskej vrchoviny.

Stopa diviačice smerovala ďalej do lesa

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás