Hlasy srnčej zveri

Podľa K. Mihálka ani špičková vábnička ešte nie je záruka úspechu, keď neovládate techniku fúkania, neviete, ako často robiť prestávky medzi jednotlivými pískaniami a najmä, keď nepoznáte reč srnčej zveri. Kde sa ju naučiť? Predsa v revíri! Srnčia zver totiž nekomunikuje iba počas ruje, ale po celý rok. Teritoriálne srnce preto dokonale poznajú hlasy „svojich“ sŕn. Keď sa poľovník netrafí do toho-ktorého tónu, teritoriálny srnec určite nepríde. Podľa K. Mihálka je pri vábení najdôležitejšia trpezlivosť. Základné tóny sa dajú naučiť, ale zotrvať na mieste v pokoji, to chce veľké skúsenosti a trpezlivosť. Mnohí poľovníci sa počas ruje dopúšťajú chyby, keď už na jej začiatku chodia po revíri a vábia. Ruja sa tým naruší, revír je „prepískaný“ a srnce neskôr už nereagujú. Treba vyčkať, kým sa ruja rozprúdi celoplošne. Skutočne dobrý čas na vábenie je podľa skúseného poľovníka a majstra vo vábení zveri začiatkom augusta a trvá asi dva týždne.

Technika vábenia

Lov kapitálneho srnca počas ruje je nádherný zážitok, najmä ak ho korunuje úspech

Skúsený vábič odporúča na dobre vytypovanom mieste si najprv ticho sadnúť a splynúť s prírodou. Nie netrpezlivo ťahať z vrecka vábničku. Vábiť sa oplatí po desiatich až pätnástich minútach. Treba zapískať jednotlivé slohy a znovu čakať. Po vábení treba počkať aj pol hodiny, pretože práve vtedy prichádzajú opatrné staršie srnce. Skúsený vábič by mal podľa K. Mihálka dokonale zvládať imitáciu hlasu rujnej srny – piá, pié. Vedieť, s akými prestávkami pískať, aké intervaly dodržiavať. Vo „výbave“ treba mať hlas mladej, dospelej a starej srny. Hlas rujnej srny treba používať maximálne, potom hlas volajúceho srnčaťa – fi, fí. Plač srnčaťa – fí, fíííí, srnčiu zver ruší. Účinné je aj vábenie skočným pískaním – piju, piju, pijú, to zver nevyrušuje a zvedavý srnec priskakuje. Skúsený vábič neodporúča používať často v revíri srnčí nárek, vrieskanie srny, lebo to časom úplne naruší ruju. Možno to použiť na škodníka v revíri, ale len dva-trikrát za sezónu.

Srnec
Srnec
Zdroj: Tibor Bédi

Kedy vábiť

Pán Mihálko tvrdí, že úspech prináša vábenie poobede a večer. Ráno nikdy nezačína pred siedmou a vábi aj do jedenástej hodiny. Na úvod použije hlas starej srny. Po nespočetných návštevách revírov doma aj v zahraničí totiž nadobudol skúsenosť, že mladé srny idú do ruje neskôr. Na vábenie hlasom rujnej srny často priskakuje aj iná srna. Je to väčšinou preto, lebo aj ona je terito­riálna a v tomto období pri sebe inú srnu nestrpí, chce ju odohnať. Všetky zvuky však treba používať s mierou, zdôrazňuje úspešný výrobca vábničiek. Skúsiť treba dve-tri slohy, chvíľu vyčkať, zopakovať sériu a potom skúsiť iný hlas srny a zase vyčkať. Ak sa nič nedeje, potichu sa treba premiestniť alebo skúsiť šťastie inokedy.

Na starého srnca

Naozaj na vábenie priskakujú iba mladé srnce? Podľa K. Mihálka to nie je pravda. Srnce prichádzajú tak, ako majú rozdelené teritórium. To však poľovník nemôže vedieť, keďže nepozná všetky srnce v revíri. No tie sa poznajú. Slabšie dávajú silnejším prednosť a akceptujú ich. A keď budete vábiť, určite príde silnejší, a nie slabší srnec. Pán Mihálko raz skúšal privábiť troj- či štvorročného srnca niekoľko dní zo vzdialenosti osemsto metrov. Srnec prišiel poslušne ako poník, ale len po istú hranicu, ktorú vyznačovala burina. Ďalej nešiel. Bola to zrejme hranica územia silnejšieho samca. Stáva sa, že na jedno vábenie sa pohnú aj tri srnce. Možno to pozorovať na otvorených kultúrach. Avšak už na polceste si srnce dávajú akoby prednosť, preukazujú si dominanciu a aj zabudnú na vábenie. Nakoniec často priskakuje do bezprostrednej blízkosti ten najsilnejší. V určitých častiach revíru privábite len najsilnejšieho, najagresívnejšieho srnca, aký tam je, aj keď poľovníkovi sa môže zdať trofejovo slabý. Poznatky od susedov: Bohaté skúsenosti si Karol Mihálko priniesol z poľovačiek v Maďarsku. Myslí si, že v manažmente tejto zveri sú tam pred nami. Maďarskí profesionálni poľovníci značkovali srnčiu zver, aby bola dobre rozpoznateľná aj na diaľku, a tak mohli sledovať konkrétne jedince.

Lov kapitálneho srnca počas ruje je nádherný zážitok, najmä ak ho korunuje úspech

Získali o živote srnčej zveri veľa poznatkov. Výskum realizovali niekoľko rokov a podľa K. Mihálka boli napríklad svedkami, že štvorročný šestorák nasadil v ďalšom roku trofej vidliaka a ten istý srnec bol v šiestom roku opäť šestorák. Srnčia zver Karola zaujíma aj z profesionálneho hľadiska, a preto bol v kontakte s najlepšími srnčiarmi na svete. Dovolí si tvrdiť, že takí odborníci na srnčiu zver, akí sú v Maďarsku, nie sú ani v Anglicku či vo Švédsku. V niektorých voľných revíroch v Maďarsku bežne dorastajú srnce s hmotnosťou trofeje 500 a viac gramov. Pri tvorbe parožia je dôležitá dobrá kondícia, dostatok slnka, pokoj pri pasení a trávení a aj zimné prikrmovanie. Tam, kde v Maďarsku strieľajú najlepšie srnce, pred 50 rokmi srnčia zver takmer nežila. Srnce sem introdukovali z hôr Matry a boli priemerné. Dostali sa však do výživného prostredia a ich trofeje dnes dosahujú špičkové parametre.

Foto
Foto
Zdroj: archív

Dochovať dobrého srnca je aj otázka morálky a zodpovednosti poľovníka i susediacich združení. Srnce sa nemajú vábiť len preto, aby sme ich po príchode ulovili, ale najmä preto, aby sme vedeli dobre posúdiť trofejovú kvalitu jedinca, jeho vek a hlavne získať poznatky o stave populácie v revíri.

Archív PaR 2018