"Tie spočívali v odstraňovaní krovia a náletových drevín a v ručnom kosení lokality. Opatrenia vykonávali naši pracovníci s pomocou dobrovoľníkov z Klubu Priateľov PIENAP-u," uviedol riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč.

Na lokalite pracovalo priemerne päť ľudí a dohromady odpracovali 200 hodín. Dôvodom týchto opatrení je podľa Kĺča vysychanie lokality vplyvom sukcesie, zmenou odtokových pomerov a v neposlednom rade vplyvom klimatických zmien. Cieľom je zachovať jedinečné biotopy v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u.

Prírodnú rezerváciu Slatina vyhlásili za chránené územie v roku 1982 z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ide o posledný zachovalý ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine. Nachádza sa v katastri obce Kyjov a rozloha rezervácie je viac ako 21.000 metrov štvorcových. "Konkrétne sa na lokalite nachádzajú slatinné spoločenstva, biotopy európskeho významu - bezkolencové lúky s výskytom bezkolenca belasého a biotop s vysokým obsahom báz s viacerými druhmi orchideí a tiež vŕbou rozmarínolistovou. Práve Slatina je doteraz jediná známa lokalita v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u s biotopom 'Lk4'," ozrejmil Kĺč.