S kolektivizáciou poľnohospodárstva sa začalo hospodáriť veľkoplošne. Sceľovanie lánov viedlo k zániku stromoradí, alejí, remízok. Zmizlo všetko prírodné, čo bránilo zintenzívneniu výroby. Azda prví zaznamenali negatívne vplyvy tohto prístupu poľovníci. Začali totiž rapídne klesať stavy malej zvery a výrady zajacov či jarabíc po poľovačkách boli chudobnejšie.

Agendou nášho občianskeho združenia OZ Zeleň je práve pomoc malej zveri v takto zmenej krajine. Problémom sú veľké osevné plochy, malá biodiverzita a premnožená diviačia zver. Takisto vysoká koncentrácia srstnatých dravcov ako je líška, kuna či jazvec. Svojou troškou prispievajú pernaté dravce, krkavcovité vtáky a lokálne volavky, bociany a čajky. Intenzívne veľkoplošné poľnohospodárstvo sa pod stav fauny a flóry podpisuje chemizáciou, kosbou krmovín v skorých jarných termínoch, takzvaným „požatevným šokom“. Pre chýbajúce vetrolamy a remízky sa voda nezadržiava v krajine, dochádza k erózii a vysychaniu pôdy a zver trpí nedostatkom vody. Jej početnosť ovplyvňuje i frekventovanejšia automobilová doprava.

Eliminovanie mnohých negatívnych faktorov však má jedno spoločné riešenie. Sú ním menšie parcely s poľnohospodárskymi komoditami, povinné oddeľovanie parciel medzami či pásmi s neprodukčnými rastlinami. Tie by mali by byť orientované kolmo na príjazdovú komunikáciu na parcelu a aspoň z jednej strany každej parcely.

Čo všetko by zmenila k lepšiemu menšia výmera poľnohospodárskych parciel a zavedenie biopásov alebo povinných medzí na jednej strane každej parcely?

<strong>VIAC SA DOČÍTATE V POĽOVNÍCTVE A RYBÁRSTVE č. 2</strong><strong>/2019</strong>

Spoločný menovateľ problémov v krajine

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás