Foto
Foto
Zdroj: Archív Lenky Skokanovej

Kto alebo čo vás priviedlo k poľovníctvu?

Bol to môj otec, za čo som mu veľmi vďačná. V roku 1994 sme totiž spoločne robili poľovnícke skúšky a spolu sme aj vstúpili do poľovníckeho združenia v Jablonove nad Turňou. O rok neskôr som začala poľovať. Ocko sa dnes už poľovníctvu zo zdravotných dôvodov nevenuje, jeho miesto v združení zaujal môj manžel.

Foto
Foto
Zdroj: Archív Lenky Skokanovej

Práve je sezóna lovu srncov, máte rada toto obdobie?

Na srnca veľmi nechodievam. Skôr mám rada jeleniu ruju a neskutočne sa mi páčia spoločné poľovačky na diviačiu zver, najmä nadhánky sú moja srdcovka. V roku 2002 však vznikol Národný park Slovenský kras, ktorý zasahuje aj do Rožňavského okresu, preto môžeme loviť už len individuálne posliedkou alebo na postriežke. A tak si vychutnávam aspoň spoločné poľovačky, na ktoré ma pozvú známi. Úspešná som bola napríklad vo vojenskom obvode Lešť, kde som dvakrát ulovila diviaka v pohone.

Štrnásťročný syn Lenke pravidelne pomáha aj na poľovníckych akciách určených pre deti.
Štrnásťročný syn Lenke pravidelne pomáha aj na poľovníckych akciách určených pre deti.
Zdroj: Archív Lenky Skokanovej

Je u vás veľa diviačej zveri?

Teraz ani nie, ale objavuje sa tu dosť vlkov. V zime vidno stopy na snehu, alebo aj naživo. Neraz strhnú jeleňa. Zrejme prichádzajú z Aggteleckého národného parku na severe Maďarska, ktorý hraničí s naším územím.

V revíri vás sprevádza manžel, ktorý je aj rybárom. Čo o ňom prezradíte?

Keď sme sa spoznali, nebol ešte poľovník, ale registrovaný jaskyniar a rybár. Chodievali sme spolu do revíru, k vode, na huby, alebo som mu len strážila „transporťák“ v lese, keď zlaňoval do nesprístupnených jaskýň a priepastí...

Viac sa dočítate v č. 8/2019 mesačníka POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO