Mária Inštitorisová

<strong>Domáci a zahraniční sokoliari tri dni poľovali v revíroch Nitrianskeho a Trnavského kraja.</strong>

Takmer stovka hostí zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Poľska, Rakúska, Srbska, Belgicka, Holandska, Anglicka a Nórska odštartovala 24. októbra v Poľnom Kesove 42. ročník Slovenského stretnutia sokoliarov s medzinárodnou účasťou. Aj preto trubači zo Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici zahrali na slávnostnom otvorení český, rakúsky i slovenský uvítací signál.</p> 

„Pripomíname si 1 150. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktorí nám priniesli prvé písmo Slovanov, hlaholiku. A keďže svätý Cyril bol sokoliar, pri tejto príležitosti sme vydali v spolupráci s Petrom Šomekom a akademickým maliarom Viktorom Bilčíkom i pamätný list,“ spomenul Ing. Alojz Kaššák, prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK.“

Po nástupe sa poľovníci rozdelili do skupín podľa dravcov a premiestnili do šiestich revírov. Každá skupina dravcov totiž loví špecifickým spôsobom, pričom vyžaduje iné prostredie aj organizovanie lovu. Orly a jastraby lovia zajace a líšky, sokoly zase bažanty. „Pri sokoloch je potrebné vyššie tŕstie alebo väčší porast, kam sa vypustí stavač. Akonáhle pes nájde a vystaví zver, sokoliar uvoľní dravca, ktorý vystúpi do určitej výšky a strmhlavým letom sa snaží uloviť bažanta,“ vysvetľuje Branislav Szmek, viceprezident klubu pre vnútorné vzťahy. Dodáva, že jastraby sa vypúšťajú z ruky, napríklad pri nátlačke v repe. Poľovník, v blízkosti ktorého vybehne zajac, zakričí Jastrab! a vypustí dravca. Dôležité je vypustiť vždy len jedného operenca, aby sa nepobili o korisť. Podobne sa postupuje pri orloch.“

Stretnutie sokoliarov si nenechal ujsť ani Jon Barikmo z Trondheimu, vedúci divízie biodiverzity a klimatických zmien pri Nórskej environmentálnej agentúre. Píše totiž knihu o tradíciách lovu zajacov na celom svete. Podklady k tejto téme zbiera už desať rokov. Keď vlani prvýkrát navštívil Slovensko, videl lov zajacov s puškou. „Tento rok si chcem pozrieť, ako ich lovia orly,“ uviedol pre mesačník Poľovníctvo a rybárstvo.

Okrem poľovníkov, ktorí sa chovu operených dravcov venujú zo záľuby, zavítali do Poľného Kesova aj profesionálni sokoliari. Jedným z nich je špecialista na orly Anton Hagara zo Smolníka, ktorý žije a pôsobí na zámku Waldreich v Dolnom Rakúsku. Trénuje dravce a ako sám hovorí, vystupuje v tamojšej šou. Sokoliarstvu sa začal venovať pred tridsiatimi rokmi, počas štúdia na Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici. Na medzinárodné stretnutie si priviezol stredoeurópsku orlicu Sindy, ktorá váži 4 200 gramov. „Keď som ju kupoval, veľmi mi záležalo na tom, aby bola odchovaná matkou a nie človekom. Takýto orol sa naviaže na majiteľa oveľa viac ako pri umelom odchove,“ hovorí A. Hagara. V jeho šľapajách kráča aj syn, takisto profesionálny sokoliar s orlom, pričom obaja sa často zúčastňujú na sokoliarskych lovoch.

Miloš Súkeník z Bratislavy si do revíru priniesol trojročnú samicu jastraba. „Je to polovičný fínsky jastrab, ktorý pochádza z odchovu Vlada Garaja,“ prezradil krátko po tom, čo jeho dravec ulovil v kukuričnom strnisku zajaca. Sokoliarstvu sa venuje od deviatich rokov, teda už tri desaťročia. „Je tu aj môj učiteľ, pán Jozef Gašpar, ktorý má už dvanásť rokov samicu orla skalného. V Senci som si ho ako dieťa vyhliadol a začal od neho zbierať skúsenosti.“ Miloš Súkeník chová viacero jastrabov, pričom sa špecializuje sa na severské poddruhy. „V krátkom čase by mi mali prísť biele jastraby z Kamčatky a Čukotky, ktoré vyzerajú ako albíny, ale ide o poddruh, ktorý je u nás raritou.“

Na podujatí, ktoré zorganizoval Slovenský klub sokoliarov pri SPK lovilo deväťdesiat sokoliarov. Mali so sebou 21 orlov skalných, jedného orla jastrabovitého, 13 jastrabov lesných, 7 kaňúrov okrúhlochvostých a 15 sokolov (sokol sťahovavý, sokol rároh a rôzne krížence sokolov). Ďalších tridsať ľudí pricestovalo do Poľného Kesova len na jeden-dva dni bez dravcov, buď ako diváci alebo ako účastníci sprievodných workshopov. Prišli i zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej poľovníckej komory, veľvyslanectva Maďarska a miestnej samosprávy. Sokoliari za tri dni ulovili 72 zajacov poľných, 10 bažantov a po jednom srnčati a havranovi poľnom. „Priemer na jedného dravca predstavuje jeden a pol kusa koristi za celé podujatie,“ upresňuje Alojz Kaššák.

Sokoliari lovili, zabávali sa, ale tiež rokovali s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR. Témou bol Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a evidencia a označovanie pernatých dravcov a sov v sokoliarskej držbe. So zástupcami Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zase rozoberali pripravovanú vyhlášku o pohode živočíchov v sokoliarskych chovoch.

Počas sokoliarskeho stretnutia sokoliari veterinárov prakticky oboznámili so spôsobmi prepravy dravcov, s ich výstrojom, metódami lovu, držbou mimo voliér, s kŕmením a napájaním. Na ďalšom worshope účastníci diskutovali o spôsoboch zvyšovania početných stavov malej zveri, čím nadviazali na seminár, ktorý v máji tohto roku pod názvom Nová šanca pre malú zver zorganizovali miestni poľovníci a poľnohospodári. „Tí sa na našom workshope podelili o skúsenosti so zazverovaním revírov bažantmi a jarabicou pomocou kvokajúcich domácich sliepok. Ide o perspektívnu metódu,“ uzatvára prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK.

Spanilé lety nad Slovenskom

Výber pre vás