Poľovníctvo a rybárstvo

S rozvojom novodobého sokoliarstva rástol dopyt po dravcoch. A keď predpisy na úseku ochrany prírody neumožnili sokoliarom získavať dravce z voľnej prírody, popri love s nimi sa začali venovať aj umelému odchovu. Najskôr sa zamerali na sokoly a orly. Okolo roku 2000, po zrušení výnimky zo zakázaných činností na výber mláďaťa z hniezda voľne žijúceho páru, k nim pribudol jastrab. V súčasnosti všetky dravce, ktoré sa v sokoliarstve používajú, pochádzajú z umelých odchovov. Na Slovensku sa ich úspešne darí odchovávať 17 druhov. Umelé odchovy nemajú význam len z hľadiska potrieb sokoliarov. Jedince odchované v zajatí slúžia ako génová rezerva a v prípade potreby aj na posilnenie voľne žijúcej populácie v prípade jej ohrozenia. 

Ohrozené populácie

V minulosti viedlo k výraznému poklesu početnosti dravcov vo voľnej prírode ich prenasledovanie. Až do polovice 20. storočia boli celoplošne lovené ako škodná zver. V tomto čase sa proti dravcom postavil ešte vážnejší nepriateľ z dielne človeka – chémia. Pesticíd známy pod skratkou DDT, polychlórované bifenyly (PCB), fungicídy na báze HCB (hexachlórbenzol), technicky použité ťažké kovy, unikajúce do prostredia, a množstvá ďalších v prírode cudzorodých látok zavŕšili dielo skazy. 

V súčasnosti je najväčší problém pre dravce a celkovo biodiverzitu silný antropogénny tlak na krajinu. Veľké zábery pôdy pri výstavbe, fragmentácia prostredia na izolované časti, vysúšanie mokradí, ničenie remízok a intenzívne veľkoplošné poľnohospodárstvo ohrozujú viaceré druhy živočíchov. Prichádzajú o svoje prirodzené prostredie, hniezdiská a dostupnú potravu. K negatívnym vplyvom treba prirátať nevhodne situovanú a načasovanú turistika, necitlivé manažovanie prác v lesoch a na poliach. Denne desiatky rôznych druhov živočíchov končia pod kolesami áut. Pre dravce je kadáver ležiaci na ceste veľkým lákadlom. Najmä myšiaky v zimnom období veľmi rady využívajú tento ľahký zdroj potravy. Veľa z nich zabijú okoloidúce autá, keď sa im nepodarí dostatočne rýchlo vzlietnuť od koristi. Podobný scenár sa opakuje v letnom období, keď sú zase pre dravce zaujímavé pokosené okraje ciest, kde v nízkej tráve dobre vidno drobné hlodavce. 

Dravce ohrozuje aj elektrické vedenie. Obzvlášť nebezpečné sú stĺpy s napätím 22 kV tvaru „T“, na ktorých sa na Slovensku každoročne zabije niekoľko stoviek jedincov. Dravce hynú takisto po nárazoch do výkladov a skiel na veľkých budovách či protihlukových bariér.

V dôsledku ľudskej činnosti sa v niektorých krajinách dostali určité druhy dravcov na hranicu vyhynutia. Práve vtedy sa potvrdil význam umelých odchovov. Asi najznámejší príklad zmŕtvychvstania populácie nejakého dravca s pomocou jedincov odchovaných v zajatí, je sokol sťahovavý. Jeho populácia prudko klesla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v dôsledku používania DDT. V Spojených štátoch amerických v rokoch 1975 až 1994 uskutočnili projekt na jeho záchranu. Vtedy na posilnenie divožijúcej populácie postupne vypustili 4 699 odchovaných sokolov. Vo voľnej prírode sa uchytilo viac ako 42 percent z nich a populácia sokola sťahovavého sa zvýšila 25-násobne. V roku 1999 ho vyradili z knihy ohrozených druhov USA.

V Európe prebiehal podobný projekt v Nemecku, v menšom rozsahu v Poľsku a Česku. Pri týchto programoch len nemeckí sokoliari do roku 1998 vypustili vyše 800 umeloodchovaných sokolov sťahovavých, z ktorých dnes v prírode hniezdi 5. generácia. Z tohto záchranného projektu veľmi profitovala aj slovenská populácia. Vďaka odchovom, prísnej ochrane a zákazu používania jedovatých látok, sa sokol sťahovavý vrátil na svoje pôvodné hniezdne lokality v celej Európe. Dobrým príkladom, keď zvládnutie techniky reprodukčného odchovu zachránilo druh pred vyhynutím, je kondor kalifornský. Počas 19. storočia jeho populácia prudko klesla najmä v dôsledku lovu, otráv olovom a ničenia prirodzeného biotopu. V roku 1987 vláda USA schválila záchranný program s cieľom pochytať zvyšných 22 voľne žijúcich jedincov a umiestniť ich do dvoch odchovných zariadení v San Diegu a Los Angeles. Už len chov a odchov v ľudskej opatere mohol zabezpečiť prežitie druhu. V týchto odchovniach sa darilo kondory úspešne rozmnožovať a v roku 1991 došlo k ich úspešnej reintrodukcii do voľnej prírody. V roku 2009 žilo celkovo 322 zástupcov tohto druhu, z nich 172 vo voľnej prírode. V roku 2019 dosiahol počet narodených jedincov v rámci tohto záchranného projektu číslo tisíc.

Ďalší príklad sa týka drobného sokola bodkavého (Falco punctatus), žijúceho len na ostrove Maurícius. Podobá sa nášmu sokolovi myšiarovi. Koncom 70. rokov minulého storočia žilo posledných desať sokolov bodkavých, vrátane jedincov v zajatí. Vo voľnej prírode boli len štyri, z toho iba jedna znášajúca samica. Vďaka rozmnožovaniu v ľudskej opatere ich dnes opäť voľne žije v prírode vyše štyristo.

Veľmi úspešná bola reintrodukcia orliaka morského v Škótsku, Nemecku a Česku, supa bielohlavého vo Francúzsku, orlosupa bradatého v Alpách, supa hnedého na Malorke a juhu Francúzska, orliaka bielohlavého v USA, opičiara veľkozobého na Filipínach či oranžovoprsého sokola (Falco deiroleucus) a harpie opičiarky (Harpia harpyja) v centrálnej Amerike.

Boli to práve sokoliari, ktorí v túžbe po svojich operených lovcoch s príslovečnou trpezlivosťou odhaľovali a odhalili tajomstvo rozmnožovania týchto nádherných výtvorov prírody. Odborníci dnes vysoko vyzdvihujú význam umelého odchovu pre záchranu druhov, ktorých voľnežijúca populácia klesne pod kritickú hodnotu. Pri správnom ďalšom manažmente umožňujú vrátiť ich stavy na želanú úroveň. Samozrejme, musia ruka v ruke s nápravnými opatreniami v prirodzenom prostredí, ktoré zapríčinili pokles ich populácie.