Okrem pesticídov, parazitických roztočov a rôznych bakteriálnych a vírusových patogénov čelia podľa neho aj extrémom počasia v podobe vĺn sucha, požiarov, búrok a záplav. "Tieto všetky stresové faktory sa negatívne podieľajú na zdravotnom stave včiel a opeľovačov," doplnil s tým, že včiel ubúda.

Nárast teploty je takmer konštantný a odzrkadľuje sa podľa neho vo včelárskej produkcii, v prístupe zdroja potravy, v zmene biologického cyklu včelích rodín, ako aj v rozvoji včelích patogénov. Podotkol, že produkciu medu je na Slovensku ťažko predvídať, keďže sa mení z roka na rok. "Má skôr klesajúcu tendenciu," upozornil vedec.

 V niektorých častiach Slovenska sú podľa neho výpadky v produkcii medu. Môžu za to dlhotrvajúce vlny horúčav alebo, naopak, vlny daždivého počasia. Priblížil, že prikrmovanie včelstiev v období dlhodobých vĺn sucha je nevyhnutné, aby včelie rodiny vôbec prežili. Zároveň sa stáva, že včelári nevyprodukujú žiaden med.

"V prípade divožijúcich opeľovačov je situácia ešte horšia, keďže sa musia spoliehať sami na seba v zaobstarávaní potravy," podotkol. Poukázal, že na základe hodnoty poľnohospodárskych plodín, ktoré najmä včely opeľujú, možno odhadnúť, že prispievajú až 500 miliárd eur ročne do globálneho poľnohospodárstva.

Ľudia môžu pomôcť k zachovaniu úrovne produkcii včelích produktov napríklad výsadbou nektarodajných rastlín. "Kvitnú počas celého včelárskeho roku a poskytujú peľ a nektár pre správny vývoj včiel a opeľovačov," povedal Majtán. Dôležité je podľa neho aj podporiť regionálnych včelárov, napríklad kúpou ich včelích produktov.

"Zníženie produkcie medu zapríčinené aj extrémnym počasím spôsobuje, že z ekonomického hľadiska ide o stratovú činnosť," upozornil. Potrebné je podľa neho tiež kontinuálne vzdelávanie ľudí o včelách a ich význame pre náš potravinový systém a aj význame včelích produktov pre naše zdravie.