V praxi sa stretávam s názormi poľovníkov, že netreba čakať, kým bude mať srnec šesť rokov, keď už v treťom roku môže byť zlatý. Iná, rovnako veľká časť držiteľov poľovných lístkov loví podľa pravidla, že „veľké parohy“ znamenajú starého srnca. Ostatné telesné znaky do úvahy neberú alebo ich nedokážu posúdiť. A tak sa zbytočne zabíjajú mladé jedince s vysokou chovnou a trofejovou hodnotou. Čo je horšie, takýto prístup podporujú aj autority, ktoré sa cez štátnu správu podieľajú na riadení poľovníctva na Slovensku.
KEDY KULMINUJE TROFEJ?
Niektoré závery odborníkov, ktorí vyhodnocovali vek kulminácie trofejovej hodnoty srnčej zveri na základe hmotnosti zhodov srnčích parožkov, sú pre poľovnícku prax mätúce. Podľa nich trofej srnca kulminuje v druhom až vo štvrtom roku jeho života. Takúto informáciu považujem za unáhlenú, pretože k nej dospeli sledovaním jedincov v zajatí, ktoré nemali možnosť prirodzeného výberu stanovišťa ani potravy, počet jedincov bol príliš nízky na zovšeobecnenie záverov a vzhľadom na prezentované hmotnosti zhodov išlo o jedince s nízkou bodovou hodnotou trofeje. Navyše, hmotnosť zhodov ako ekvivalent čistej hmotnosti parožia je len jeden z parametrov hodnotenia trofejí. Kvalitu trofeje vyjadruje bodová hodnota určená podľa parametrov definovaných Medzinárodnou radou pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC) a priemerný podiel čistej hmotnosti parožkov na celkovej bodovej hodnote predstavuje len niečo vyše 30 percent.
Dominantným parametrom je objem parožkov, ktorý má priemerne takmer 40-percentný podiel na celkovom počte bodov. Takzvaná čistá hmotnosť srnčích parožkov sa ani neurčuje zisťovaním hmotnosti zhodov, ale rozdielom hmotností celej trofeje a hmotnosti lebky. Hmotnosť srnčej lebky je pritom konštantne určená na 90 gramov. V skutočnosti býva vyššia a hlavne pri starších jedincoch potom čistá hmotnosť parožkov dosahuje podstatne vyššie hodnoty, ako by bola hmotnosť samotných zhodov. Rozdiel medzi skutočnou hmotnosťou lebky a štandardnou zrážkou 90 gramov je automaticky pri hodnotení srnčej trofeje pripočítaný k čistej hmotnosti parožkov. Keďže tento spôsob určovania čistej hmotnosti parožkov je oficiálny a medzinárodne uznávaný, treba ho rešpektovať. Ak by bol daný experiment zohľadňoval všetky parametre trofejovej kvality, a teda aj celkovú výslednú bodovú hodnotu trofeje, ktorá je vyjadrením trofejovej kvality, boli by závery zrejme odlišné a podstatne objektívnejšie. Takto podávané informácie sú pre poľovnícku prax zmätočné a žiaľ, často vedú poľovníkov k predčasnému odlovu mladých nádejných jedincov.
7 ROKOV A VIAC
Srnčia zver je typická vysokou individuálnou variabilitou trofejovej kvality v rámci konštantného veku. Zistené závery možno preto špecifikovať iba na jedince s obdobnou bodovou hodnotou, ako boli experimentálne jedince. Podľa prezentovanej hmotnosti zhodov v danom experimente nešlo o trofejovo silné jedince. A také dosahujú vrchol bodovej hodnoty skôr, pretože nemajú potenciál na tvorbu silnejšej trofeje. Pri telesne dobre vyspelých srncoch s vysokou bodovou hodnotou trofeje je vrchol kulminačnej krivky trofeje posunutý do podstatne vyššieho veku.
Autori spomenutých výstupov však naznačili snahy o úpravu veku trofejovej kulminácie srncov na vek päť rokov. Tento veľmi kontraproduktívny návrh by mal katastrofálny dosah na už beztak nadmerne zmladenú populáciu srncov u nás. Hlavne v niektorých regiónoch. Reč je totiž o druhu, ktorého biologický vek môže dosiahnuť 10 a viac rokov. Ak chceme srnčej zveri pomôcť, treba hranicu kulminácie trofeje posunúť práve opačným smerom, minimálne na vek sedem a viac rokov. Tak by sme mohli dosiahnuť obmedzenie predčasného lovu (doslova zabíjania) srncov s najsilnejšími trofejami. Samozrejme, vyžadovalo by si to aj adekvátnu úpravu kritérií selektívneho odstrelu, ktorá by trofejovo cenné jedince v mladom veku chránila a nie naopak, ako je to v súčasnosti bežnou praxou.
