Diviak lesný (Sus scrofa) nemá zvláštne nároky na biotop. Vyhýba sa len celkom otvorenej krajine bez možnosti úkrytu a vysokým horským polohám. Inak u nás žije už takmer všade. Dokonca navštevuje i ľudské sídla, hoci pôvodne obýval rozľahlé, hlboké a tiché lesy so zmiešaným porastom a s hustým podrastom. Vďaka hustej hrubej srsti prejde bez ujmy aj krovím, ktoré iné zvieratá radšej obídu. Je to rytier dobyvateľ!   

Zohraná družina 
Diviaky rozoznávajú každé jedinca vo svojej skupine. Dorozumievajú sa fučaním,  kvičaním i krochkaním. Majú široký hlasový repertoár, ktorý môže dobrý znalec tejto zveri i významovo dešifrovať. Ich prítomnosť v oblasti prezrádzajú čerstvé oderky, zakalená voda a rozrytá pôda. Cez deň sa však zdržiavajú v húštinách, tam sa cítia bezpečne. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Za večerného šera vychádzajú na pašu a do ležovísk sa vracajú zavčas ráno. Črieda sa v húštine pohybuje v zástupe a pri vyhľadávaní paše dodržiava vychodené trasy. Ak je na paši bezpečne, sú dosť hlučné. Mladé kvíkajú, dospelé krochkajú, hlasito chrúmu a mľaskajú. Varovným signálom pri zaznamenaní nebezpečenstva je krátke zagrúlenie a dlhé zafučanie. 

Chrutie 
Obdobie diviačej ruje, chrutia, sa začína už v novembri, keď sa aj samotárske kance pridávajú k čriedam diviačíc, ktoré ešte vodia mláďatá. To im neprekáža, starý diviak vyvolenej vyznáva lásku a prekvapené prihliadajúce diviačatá odháňa, ani čo by nechcel mať svedkov. K samotnému páreniu však pristupujú, až nadíde zima. Dominantný kanec si  slinami i sekrétom z kožných žliaz "privlastní" vedúcu diviačicu, pretože do ruje príde ako prvá. Ostatné dospelé samice ju v nasledujúcich dňoch napodobnia. Synchronizácia pohlavných cyklov je pre diviačiu zver typická, vďaka nej sa mláďatá rodia približne v rovnakom čase a vodiace matky sa môžu navzájom zastupovať pri starostlivosti o diviačiky. Keď sa kanec uchádza o priazeň rujnej diviačice, ozýva sa rytmickými milostnými zvukmi a pokúša sa pritom položiť si hlavu na jej zadok.  

Pozrite si úchvatnú fotogalériu TU! 

Bojovníci 
Keď diviaka prinútia okolnosti, statočne sa postaví na odpor aj vlkovi, rysovi,  medveďovi a dokonca človeku. Poranený diviak alebo diviačica pri obrane mláďat popreháňali a prípadne i zranili nejedného poľovníka, honca, hubára či poľovného psa. Prehnaný strach je zbytočný, ale takisto prílišná odvaha a hra na hrdinu sa nemusí vyplatiť. S rozzúreným diviakom nie sú žarty. Napadnutý človek musí neraz hľadať spásu na najbližšom strome. Možno práve preto je poľovanie na diviaky také vzrušujúce.