Ozelenenie krajiny, ekologické poľnohospodárstvo, obnova lúk aj lesov, rozčlenenie lánov biopásmi na menšie, ale aj zníženie používania agrochemikálií. To sú nosné piliere petície Za živú krajinu. Aj s 20-tisíc podpismi ju včera signatári oficiálne odovzdali ministrovi pôdohospodárstva a&nbsp;rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému. Ten ju pri preberaní verejne podporil: „Ďakujem za každý jeden podpis pod touto výzvou… Ja môžem sľúbiť, že s&nbsp;kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť.“

Signatármi petície sú združenia SOS Bird/Life Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), iniciatíva My sme les a podporilo ju takisto občianske združenie OZ Zeleň so silným poľovníckym zázemím. K napĺňaniu cieľov, ako to iniciujú signatári petície a podporuje agrorezort, majú v&nbsp;nemalej miere prispieť aktivity poľovníkov. „Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou. Vytvorí sa tak prirodzené prostredie na zachovanie dnes už ohrozených druhov malej zveri, ako napríklad jarabice poľnej, prepelice poľnej, dropa fúzatého, bažanta poľovného a&nbsp;jarabého, ale aj zajaca poľného.“

Agrorezort pri tejto príležitosti pripomenul, že v rámci súčasného Programu rozvoja vidieka (PRV) je medzi možnosťami podpory operácia Multifunkčné kraje polí – biopásy na ornej pôde s výškou platby 482 €/ha vytvoreného biopásu. V rokoch 2015-2020 sa však farmári do tejto dobrovoľnej operácie zapájali minimálne. Do nového Strategického plánu pre roky 2023-2027 chcú preto v rámci eko-schém priamych platieb navrhovať v spolupráci s neziskovými organizáciami viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu, akými sú napríklad diverzifikácia plodín a tvorba ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny na ploche ornej pôdy 50 ha alebo 20 ha v chránených územiach a okolo celej plochy súvislej výmery jednej plodiny osiať ochranný pás so šírkou najmenej 6 m.

K pestrosti krajiny by mali prispieť aj navrhované ochranné plochy pre opeľovače vytvorené vysiatím zmesí plodín na výmere najmenej 0,3 ha a ochranné pásy popri lese vytvorením porastu v šírke najmenej 6 m. Riešením v tomto kontexte môže byť pre krajinu i extenzívne pasenie zvierat na ploche trvalého trávneho porastu na úrovni najmenej 0,2 a najviac 0,8 dobytčej jednotky na hektár. Ďalšou možnosťou je napríklad šetrné obhospodarovanie trvalých trávnych porastov s posunutím termínu kosby na časti plôch s ohľadom na nadmorskú výšku. Ďalšie súbory intervenčných opatrení agrorezort plánuje realizovať v rámci rozvoja vidieka hlavne na ochranu biotopov v sústave Natura 2000, ale aj mimo nich. Uvedené ekoschémy majú stanovené agrotermíny, druhy použitia výsevných zmesí a plochy sú samozrejme bez chemického ošetrovania. V súčasnosti preskúmavajú&nbsp; možnosti „pilotného“ zaradeni niektorých ekoschém už do podpory v roku 2022 prostredníctvom súčasného PRV. Agrorezort verí, že krajine pomôže aj podpora do oblasti komplexných pozemkových úprav.

Rušno pred ministerstvom: Chceme zelenšiu krajinu!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Rušno pred ministerstvom: Chceme zelenšiu krajinu!

Súvisiace články

Európa prišla o viac ako 90% jarabíc, toto číslo je alarmujúce!

Toto je výsledok nesplnenej povinnosti ohlásenia kosby užívateľovi poľovného revíru!

Organizácie z rôznych sektorov sa spojili v memorande „Za zdravú krajinu“

Intenzívna rastlinná výroba ohrozuje nielen malú zver, ale aj spevavé vtáctvo a motýle

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás