Mária Inštitorisová

Kto vás priviedol k poľovníctvu?

Najmä otec, so sestrou sme s ním odmalička chodievali na chaty, na poľovačky, na zhody, na hríby. Aj neskôr som ho sprevádzala na postriežkach, bavilo ma pozorovať zver. Po vysokej škole som pracovala v gastronómii v Nemecku a Rakúsku, ale otec ma prehováral, aby som sa vrátila. Povedal mi: „Urob si poľovnícke skúšky, kúpim ti guľovnicu!“ A tak sa stalo, poľujem už trinásty rok.

Na poľovníckom dni v Betliari ste kráčali v slávnostnom sprievode pekne ustrojená. Je vám poľovnícka móda blízka?

Áno, pri podobných príležitostiach sa veľmi rada obliekam do poľovníckeho kroja. Členka nášho klubu Margitka Kubjatková navrhuje a vyrába naozaj elegantné a kvalitné oblečenie. Okrem sukní, blúzok a iných doplnkov mám od nej už dva kroje. Môžem vám povedať, že môj poľovnícky šatník na rôzne spoločenské i pracovné príležitosti je bohatý.&nbsp;

Neskôr ste sa v stánku vášho klubu venovali deťom. Opäť niečím prekvapili?

Bola som tam s Lenkou Skokanovou, Zuzkou Gotthardovou, Valériou Zsebíkovou, Veronikou Haniskovou a ešte jednou budúcou členkou. A či deti prekvapili? Mnohé, aj tie najmenšie deti poľovníkov vedia správne pomenovať druhy zveri. Je milé, že ich rodičia takto vzdelávajú. Môj šesťročný syn Lukáško už takisto používa poľovnícku terminológiu. Aj so synom Matúškom, o rok starším, chodievajú so mnou na postriežky, na poľovnícke akcie, pozorovať i prikrmovať zver.

Na oblastnej výstave psov v Betliari získala vaša sučka slovenského kopova ocenenie výborná 1. Máte aj ďalšie psíky?

Cedra Melijan má jeden a pol roka, na poľovačkách je šikovná. Mám ešte desaťročnú sučku bavorského farbiara, ktorú v minulosti vážne zranil diviak. Dnes už v revíri nepracuje.

Aký spôsob lovu uprednostňujete?

Rada chodím do pohonu i na štand, obľubujem individuálne aj spoločné poľovačky. Druh zveri nepreferujem. Obrovskú radosť som prežívala pri ulovení prvého diviaka, prvého srnca, prvého jeleňa, prvého muflóna. Teším sa z každého zážitku v prírode. O nachádzaní zhodov ani nehovorím. Všetko má svoje čaro! Našťastie, rodičia i svokrovci nám pomáhajú, aj keď chcem ísť do revíru s manželom – poľovníkom.

Spojilo vás toto hobby?

Áno, spoznali sme sa na poľovačke. Ja som rodáčka z Hnúšte, manžel z Klenovca, čo je odtiaľto päť kilometrov. Obaja sme v Poľovníckom združení SNP Klenovec, ja som členka, manžel poľovný hospodár… Poľovníctvo vo dvojici je príjemným bonusom. Musím však dodať, že mám úžasnú svokru, neraz mi so smiechom povie: „Starká hotel otvorený, dones detičky a môžete ísť!“

Spomenuli ste zber zhodov. Máte vo svojej zbierke nejakú raritu? Našla som uhynutého srnca so zlomeným ľavým parohom, ktorý mu však zrástol ešte v lyku...

Celý rozhovor nájdete v č. 8/2022 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.