inš

PR  Kto alebo čo vás priviedlo k&nbsp;poľovníctvu?

Do poľovníckej rodiny som sa narodila. Poľovníkom bol môj otec, obidvaja starí otcovia aj strýko. Otec ma odmalička brával aj s&nbsp;mojimi dvomi sestrami do lesa, na posed, v&nbsp;zime prikrmovať zver, v&nbsp;sezóne na sluky a&nbsp;kačice. Aj v&nbsp;tínedžerskom veku sme ho sprevádzali v&nbsp;revíri, v&nbsp;dospelosti sa však naše cesty rozišli. Vydala som sa do zahraničia, kde som pracovala. A&nbsp;keď som sa neskôr vrátila s&nbsp;manželom na Slovensko, v&nbsp;pamäti sa mi vynárali pekné zážitky z&nbsp;detstva. Časom sme si obaja urobili poľovnícky kurz.

PR  Spomenuli ste sluky. Chcelo sa vám vstávať pred úsvitom?

Ale áno, rady sme chodili s&nbsp;otcom. Možno aj preto, že sme sa tak vyhli domácim prácam okolo zvierat či v&nbsp;záhrade. Strávili sme pol dňa v&nbsp;lese. A&nbsp;hoci sme mali dvoch psov, otec nás občas použil ako „aportérov“. Keď napríklad ulovil sluku, ktorá padla do chrastia, navigoval nás, kde ju máme hľadať.

PR  Teraz zrejme navštevujete revír s&nbsp;manželom...

Áno, obľubujeme posliedky, ale aj prechádzky so psom, najmä ráno, keď sa ešte len rozjasnieva. Na&nbsp;jeseň obdivujeme jeleniu ruju. Tento rok sa jelene ozývali naozaj hlasne. Nádhera! A&nbsp;keď vám príde pod posed roztúžený jeleň a&nbsp;paroh­mi búcha o&nbsp;zem, podobný zážitok sa nedá slovami opísať.

Nezabudnuteľný zážitok z lovu s manželom nájdete na ďalšej strane...

PR  Aj ste niečo ulovili?

Trofejovú zver nelovím. Dávnejšie nám pod posed prišiel mladý, no chovný, my hovoríme „nepriestrelný“ jeleň. Čas sa krátil, už sme mali zísť dolu, ale manžela som prehovorila, aby sme počkali ešte desať minút. A&nbsp;skutočne. Zrazu sa ako na zavolanie objavil nádherný šestorák. Mal krásne nepravidelné parožie, nebol chovný, a&nbsp;tak ho manžel ulovil. Bol to jeho prvý jeleň.

PR  Váš manžel má britské občianstvo, je členom Poľovníckeho združenia Krížne Pravotice. Ako ho prijal kolektív?

Veľmi pekne. V&nbsp;tomto združení sme praxovali už v&nbsp;období, keď sme absolvovali poľovnícky kurz. Našiel si tam priateľov, s&nbsp;ktorými si dobre rozumie, a&nbsp;myslím si, že aj oni sú s&nbsp;ním spokojní. Ja som zase spokojná s&nbsp;tým, že patrím k&nbsp;„Dianám“. Práca v&nbsp;klube ma napĺňa, za dôležité považujem predovšetkým vzdelávanie detí, ktoré učíme, ako sa starať o&nbsp;zver a&nbsp;prírodu.

PR  Máte vo svojom hobby rodinných nasledovníkov?

Našu sedemnásťročnú dcéru poľovníctvo neláka, ale osemnásťročný syn sa chce budúci rok prihlásiť do poľovníckeho kurzu.&nbsp;