PR  Kto alebo čo vás priviedlo k poľovníctvu?

Do poľovníckej rodiny som sa narodila. Poľovníkom bol môj otec, obidvaja starí otcovia aj strýko. Otec ma odmalička brával aj s mojimi dvomi sestrami do lesa, na posed, v zime prikrmovať zver, v sezóne na sluky a kačice. Aj v tínedžerskom veku sme ho sprevádzali v revíri, v dospelosti sa však naše cesty rozišli. Vydala som sa do zahraničia, kde som pracovala. A keď som sa neskôr vrátila s manželom na Slovensko, v pamäti sa mi vynárali pekné zážitky z detstva. Časom sme si obaja urobili poľovnícky kurz.

PR  Spomenuli ste sluky. Chcelo sa vám vstávať pred úsvitom?

Ale áno, rady sme chodili s otcom. Možno aj preto, že sme sa tak vyhli domácim prácam okolo zvierat či v záhrade. Strávili sme pol dňa v lese. A hoci sme mali dvoch psov, otec nás občas použil ako „aportérov“. Keď napríklad ulovil sluku, ktorá padla do chrastia, navigoval nás, kde ju máme hľadať.

PR  Teraz zrejme navštevujete revír s manželom...

Áno, obľubujeme posliedky, ale aj prechádzky so psom, najmä ráno, keď sa ešte len rozjasnieva. Na jeseň obdivujeme jeleniu ruju. Tento rok sa jelene ozývali naozaj hlasne. Nádhera! A keď vám príde pod posed roztúžený jeleň a paroh­mi búcha o zem, podobný zážitok sa nedá slovami opísať.

Nezabudnuteľný zážitok z lovu s manželom nájdete na ďalšej strane...