Upozornenia EÚ, ktoré zatiaľ ministerstvo pôdohospodárstva ignoruje, citlivo vníma ministerstvo životného prostredia, ktoré vo svojej vyhláške rozšírilo zoznam ohrozených druhov v poľnohospodárskej krajine. Proti rozšíreniu zoznamu chránených rastlín nenamietali ani profesijné združenia poľnohospodárov. Envirorezort totiž vo vyhláške mohol preukázať, že dokáže zo zoznamu chránených aj vyraďovať – a to tie druhy rastlín, ktoré už ochranu nepotrebujú. Ministerstvo pôdohospodárstva nevznieslo - okrem vyradenia druhu topoľ čierny (Populus nigra) – ku tomu žiadnu pripomienku. Zaujalo a pobavilo iba tým, že si vo zverejnenom stanovisku zmýlilo mak poľný (Papaver argemone) s makom vlčím (Papaver rhoes). To len ilustruje, že aj tentoraz malo ministerstvo pôdohospodárstva vo svojich vyjadreniach k ochrane prírody radšej dva krát merať skôr, než zverejní oficiálne  vyjadrenie...  Zámenou maku poľného s makom vlčím ilustrovalo, ale nešťastne, svoju odbornosť.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: ARCHÍV AUTORA, ARCHÍV JÁNA MIČOVSKÉHO, M. MATYS

Správne konania pod drobnohľadom

Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej verejnosti predostiera, že vyhláškou ministerstva životného prostredia hrozí pestovateľom množstvo nových správnych konaní. Je to ale práve naopak, ministerstvo vyhláškou spresňuje a zjednodušuje náležitosti, (napríklad ohľadom vydania súhlasu na vysádzanie alebo pestovanie nepôvodných druhov) a tým predchádza sporom. Nevyhnutnosť tejto regulácie je z hľadiska ochrany biodiverzity nespochybniteľná a už podstatne dávnejšie definovaná európskou legislatívou, ako aj zákonom o ochrane prírody a krajiny. Vyhláška tu mala byť už dávno. Ani v tejto oblasti nezakladá žiadne povinnosti nad rámec zákona,  jej cieľom je mať predovšetkým prehľad nad negatívnymi vplyvmi nepôvodných druhov na slovenské pôvodné druhy a biodiverzitu. Vyhláška je aj v tejto veci v súlade so smernicami Európskej únie. Ministerstvo pôdohospodárstva by sa takému opatreniu malo tešiť, no ono protestuje.

Vlci uštvali a strhli nádejného jeleňa
Vlci uštvali a strhli nádejného jeleňa
Zdroj: Matej Lovič, Martin Kohút

Spravodlivé náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania

Ministerstvo pôdohospodárstva spochybňuje úpravu zámien pozemkov ako formy náhrady bežného obhospodarovania. Ale pritom v Programovom vyhlásení vlády je cieľ zefektívniť uplatňovanie záujmov súkromných vlastníkov lesa, či pôdy v chránených územiach. Mnohí majitelia takýchto pozemkov by uvítali zámenu pozemku – ale ministerstvo pôdohospodárstva to vidí inak. Vyhláška MŽP ale napriek odporu ministerstva pôdohospodárstva pomôže majiteľom pozemkov v chránených územiach a zjednoduší zámeny štátnych pozemkov s pozemkami neštátnych vlastníkov. Cieľom ministerstva životného prostredia je, aby obmedzenia z ochrany prírody znášal primárne štát a nie súkromní vlastníci. Ministerstvo pôdohospodárstva ale požadovalo vteliť do vyhlášky iné formulácie, ktoré by kompenzácie (zámeny) pôdy súkromných vlastníkov prakticky vylúčili.  

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Shutterstock

Podpora chovateľom hospodárskych zvierat

Rezort pôdohospodárstva má primárne podporovať chovateľov hospodárskych zvierat a včelárov , ale do pripomienkovania vyhlášky nepriniesol žiadne konkrétne návrhy na zlepšenie podmienok chovateľov, ani návrhy na uľahčenie uplatnení náhrad škôd spôsobených chráneným živočíchom. Túto rolu agrorezortu muselo vo vyhláške suplovať ministerstvo životného prostredia. Agrorezort dokonca požadoval vypustenie tých ustanovení vyhlášky, ktoré pomáhali chovateľom hospodárskych zvierat prijímať preventívne opatrenia voči útokom dravcov. Tým by ministerstvo pôdohospodárstva tak akoby chcelo sťažiť život chovateľov a zhoršiť ich šance uplatniť si náhrady za škody (podobné výhrady mali aj v prípade včelstiev). Ministerstvo životného prostredia pred vydaním vyhlášky opakovane rokovalo so Zväzom chovateľov oviec a kôz, aj zo zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ich návrhy boli v niektorých smeroch paradoxne prísnejšie ako samotný návrh rezortu životného prostredia. Výsledné formulácie v texte vyhlášky sú výsledkom kompromisov a dohody so Zväzom chovateľov oviec a kôz. Reflektujú aj pripomienky uplatnené Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Ministerstvo pôdohospodárstva sa ale v spomínanom stanovisku pokúša vo verejnosti vyvolať dojem, že vyhláška vznikla v rozpore s chovateľmi a potravinármi. Toto MŽP odmieta.

Rovnako odmietame tvrdenia ministerstva pôdohospodárstva voči vyhláške ohľadom zabezpečenia včelstiev. Upozorňujeme aj touto formou na príklad Národného parku Malá Fatra, kde si skúsení včelári dávno pred vydaním našej vyhlášky zabezpečujú včelstvá ich umiestnením na vyzdvihnutej plošine alebo oklietkovaním. Práve z rozhovorov s nimi a na základe príkladov ich dobrej včelárskej praxe, rozoberanej aj v odbornej literatúre, sme vo vyhláške definovali jednotlivé spôsoby zabezpečenia včelstiev. Rozhodnutie, či si včelár včelstvo zabezpečí a ktorý spôsob zabezpečenia si vyberie, ponecháva vyhláška na voľnej úvahe včelára. Podobne to je aj pri chovateľov hospodárskych zvierat. Naopak, ak by sme vyhoveli požiadavke ministerstva pôdohospodárstva a vo vyhláške ignorovali včelársku prax, možnosť voľby by sme včelárom vzali.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: archív

Zákaz používania oloveného streliva pri love vtáctva v mokradiach

Ministerstvo pôdohospodárstva sa vo svojom stanovisku nevyhlo kritike vyhlášky z hľadiska používania oloveného streliva pri love vtáctva v mokradiach. Nespokojnosť ministerstva pôdohospodárstva ale nie je vôbec namieste, keďže ministerstvo životného prostredia ich pripomienku akceptovalo v plnom rozsahu. To značí, že sme vypustili znenie ustanovenia, podľa ktorého sa uvedený zákaz používania olova mal uplatňovať aj v zóne 300 m od mokradí. Ak v stanovisku odmietajú zákaz použitia oloveného streliva pri love vodného vtáctva na ploche mokradí, nevšimli si, že tento zákaz u nás už dávno platí (od 1. 1. 2015).

Záver

Pre vyššie uvedené dôvody ministerstvo životného prostredia spomínané stanovisko vo väčšine jeho tvrdení odmieta a dúfa, že v budúcnosti bude ministerstvo pôdohospodárstva venovať príprave verejných stanovísk viac starostlivosti. 

Zdroj: MŽP SR