Toto stanovisko ministerstva pôdohospodárstva vnímame ako pozostatok názorov prežívajúcich z mečiarovskej a ficovskej éry, v ktorej bolo umelo živené nepriateľstvo pôdohospodárov voči ochrancom životného prostredia. Autori stanoviska urobili zbytočný krok do minulosti. Vyhláška prešla legislatívnym procesom, je  podpísaná a ministerstvo pôdohospodárstva má dnes dôležitejšie úlohy, než písanie útočných stanovísk voči inému rezortu. Či sa to na ministerstve pôdohospodárstva niekomu páči, alebo nie – je 21. storočie a ochrana životného prostredia je dôležitou oblasťou štátnej politiky. Na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mali pôdohospodárov, potravinárov a lesníkov skôr spájať s úsilím ochranárov prírody – a to v mene spoločného cieľa , ktorým je zaistenie života pre  budúce generácie.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Adam Simandel

Ministerstvo pôdohospodárstva disponuje ročne miliardami eur, avšak v tejto zodpovednosti v minulosti zlyhávalo. Raz pre korupciu, inokedy pre neodbornosť a zaostávanie svojich politík. To zaostávanie si v minulosti zastieralo napr. aj výhovorkami na ochranu prírody. Z ochrany prírody sa robil odporca pôdohospodárov, potravinárov alebo lesníkov. Po vzniku novej vlády sa mali tieto časy skončiť. V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa mali začať konečne plniť aj ciele ochrany životného prostredia. O to viac, že na ich zanedbávanie upozorňujú aj orgány EÚ. Upozorňujú aj na dôsledky, akým je masívny úbytok biodiverzity na územiach obhospodarovaných na výrobu potravín, úpadok kvality pôdy, rozpad lesov aj ďalších prírodných systémov, ktoré sú kľúčové pre zachovanie života na Zemi. EÚ vníma, že pôdohospodárska politika v SR si zatiaľ nevie poradiť s vysokým zamorovaním povrchových aj podzemných vôd, s emisiami metánu a CO, s poškodzovaním pôdy či s vysychaním krajiny.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Marianna Rajská

Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo spomínané stanovisko po podpísaní vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Ide o právo a povinnosť ministerstva životného prostredia zabezpečiť - okrem iného - aj prežitie chránených zvierat. Vydaniu vyhlášky predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Počas tzv. rozporových konaní dochádzalo ku prieniku a akceptovaniu rôznych postojov a záujmov. MŽP mnohé zakomponovalo do vyhlášky a vyvinulo maximálne úsilie aj voči ministerstvu pôdohospodárstva. Ale toto jediné ministerstvo počas rokovaní bránilo hladkému legislatívnemu procesu. Napokon vo svojom odmietaní ostalo ministerstvo pôdohospodárstva osamelé. Vyhláška, ľudovo nazývaná „vyhláškou o ochrane vlka“, prešla celým legislatívnym procesom a na deň Zeme, 22. apríla 2021, bola podpísaná ministrom Jánom Budajom. Voči už ukončenému legislatívnemu procesu vydalo ministerstvo pôdohospodárstva zvláštne, de facto politické stanovisko. Žiada v ňom, aby sme vyhlášku odvolali. Hlavne ale na veľkej ploche hlása nepravdy, ktoré majú voči vyhláške, aj voči ochrane prírody, postaviť farmárov, chovateľov aj včelárov.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Shutterstock

Takáto  politická kampaň ministerstva pôdohospodárstva voči už vydanej vyhláške je v slovenskej politike niečím nebývalým. Ministerstvo pôdohospodárstva zrazu tvrdí, že vyhláška nebola medzirezortne prerokovaná, hoci vie, že opak je pravdou. A hoci to bolo práve ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré v snahe oddialiť prijatie vyhlášky všemožne zdržiavalo legislatívny proces. Obštruovalo ešte aj tie rokovania, čo mali byť o jeho vlastných pripomienkach k vyhláške. Takéto obštrukcie ministerstva pôdohospodárstva voči legálnemu výkonu zákona na ochranu prírody sú nebývalé a ťažko si ich vysvetliť. Ministerstvo pôdohospodárstva do medzirezortného rokovania (o ktorom tvrdí, že nebolo) predkladalo po celý čas kapriciózne pripomienky. Napr., chceli zasahovať do toho, ako budú národné parky označovať chránené územia, alebo aký výzor budú mať rovnošaty príslušníkov Stráže prírody, hoci ministerstvo pôdohospodárstva nemá k týmto zložkám žiadnu gesciu. Raz teda na rokovania nechodili, inokedy chodili a kládli absurdné pripomienky... Všetko sa to nedá pochopiť inak, než ako zámerné úsilie o oddialenie vydania vyhlášky. Možno preto, aby sa stihla naplniť kvóta z roku 2020 pre zastrelenie 50 chránených zvierat (vydanú tými istými úradníkmi ministerstva pôdohospodárstva).

Nech bol ale dôvod úradníckych obštrukcií taký, alebo onaký, isté je, že účelové marenie legislatívnej práce envirorezortu nie je v náplni práce ministerstva pôdohospodárstva a neprispieva ku plneniu cieľov tejto vlády. Ak obštrukcie niekomu poslúžili, potom iba záujmom trofejnej elity poľovníkov, ktorí si túžili streliť do vlka. Je na úvahu, či to bolo nevyhnutné, že nám ministerstvo pôdohospodárstva predviedlo, ako ho ešte vždy dokáže ovládnuť myslenie (a záujmy), aké boli typické pre éru V. Mečiara a R. Fica. V týchto starých časoch majú korene aj niektoré ideologické pasáže stanoviska ministerstva pôdohospodárstva. Napríklad ak sa pokúša verejnosť strašiť dôsledkami vyhlášky MŽP, tá vraj dokonca ohrozí celý vidiek a jeho spôsob života. Je to nezmysel, táto vyhláška je iba predpisom nižšej právnej sily, preto nemôže nikomu ukladať žiadne povinnosti nad rámec platného zákona o ochrane prírody a krajiny. Legislatívny súlad vyhlášky pred jej podpísaním dôsledne preskúmala Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR pre technické právne predpisy na zasadnutiach 29. marca 2021 a 19. apríla 2021. Komisia nekonštatovala porušenie legislatívnych pravidiel a výsledné znenie vyhlášky vylučuje akýkoľvek nesúlad s rámcom vymedzeným zákonom o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva v tejto časti svojho vyhlásenia zavádza a straší verejnosť zbytočne.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: shutterstock

Zoznam chránených rastlín rozšírený o ohrozené druhy

Ministerstvo pôdohospodárstva kritizuje rozšírenie zoznamu chránených rastlín ako neodborný. Táto kritika by však mala smerovať do vlastných radov. Je to práve neodbornosť ministerstva pôdohospodárstva, pre ktorú už roky nedokáže zlepšiť účinnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto je SR kritizovaná za pokles biodiverzity a za vysychanie krajiny, spôsobené poľnohospodárstvom. Upozornila na to napr. minuloročná správa Európskeho dvora audítorov. V dôsledku necitlivých poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov došlo v SR k nárastu počtu ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Za to zodpovedá (ne)odbornosť niektorých úradníkov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ktorí ani po dlhých rokoch poberania eurodotácií nedokázali zosúladiť politiku rezortu s európskym videním ochranou prírody a krajiny či našu potravinovú sebestačnosť.

Pokračovanie na strane 2.