Lov pstruhov na potokoch má neopísateľné čaro. Hlavne v&nbsp;divokej, človekom takmer zabudnutej prírode. Také miesta na Slovensku stále máme, ale nachytať tu ryby vôbec nie je jednoduché. Majú dokonale vycibrené zmysly a&nbsp;každý úlovok je skutočne zaslúžený. Rybačku navyše sťažujú zarastené brehy i korytá plné prekážok. Ryby tu majú množstvo úkrytov a&nbsp;možností ako sa vyhnúť nástrahám rybárov. Preto niekedy aj v&nbsp;úplne maličkých potôčikoch dorastú pstruhy veľmi slušných rozmerov. Ak chcete vyzrieť na takéto opatrné ryby, je lepšie nahadzovať z&nbsp;diaľky. Jednoducho, aby nemali tušenie o&nbsp;vašej prítomnosti. No nie vždy je to možné. Navyše, triafať sa presne z&nbsp;väčšej vzdialenosti je umenie. Práve pri jednom nevydarenom hode som však prišiel na zaujímavú metódu lovu.

Malá rotačka mi uletela trochu mimo predpokladaný smer a&nbsp;zostala visieť cez vetvy, ktoré chránili príbytok pstruha. Ako som sa snažil nástrahu dostať späť, párkrát som s&nbsp;ňou poskočil po hladine. V&nbsp;tom momente po nej z&nbsp;úkrytu vyrazil krásny potočák. No bol som o zlomok sekundy rýchlejší a&nbsp;tak mu čeľuste cvakli naprázdno.

Bola to zaujímavá skúsenosť a postupne som zistil, že aj takto sa dajú celkom úspešne loviť pstruhy. Dokonca je to výborná metóda na zdanlivo neprístupných miestach. Nikde v&nbsp;literatúre som sa s podobným spôsobom lovu zatiaľ nestretol. Azda najviac pripomína lov „na trepačku“, keď pri brehu poskakujete po hladine s umelou muškou zavesenou pod špičkou prútu. Čoraz viac som vyhľadával úseky potokov, kde boli krížom cez tok napadané alebo naplavené haluziny, kmene stromov a&nbsp;iné prekážky.

 Jednoducho, miesta, ktoré väčšina rybárov obchádza. Spolu s&nbsp;kamarátom Vladom sme sa postupne naučili riskantne hádzať do spleti prekážok, nástrahu spúšťať na hladinu, niekedy aj úplne na dno, rôzne ju oživovať a tak provokovať pstruhy. Nahodiť, oživiť, zásek a&nbsp;rýchlo s&nbsp;podberákom za pstruhom. A&nbsp;darilo sa nám. Moja, alebo naša nová metóda, žala úspechy.