inš

Bolo to na Štefana, keď Ďuri Flintáš rozhodol: „Mladší poľovníci pôjdu do pohonu. ‚Vetrieska‘ vás vyvezie pod Harajky a od jedličiek budete duriť, kým neprídete k strelcom. Pohon začnite o pol hodiny, my strelci sa za ten čas stačíme rozostaviť na strelecké stanovištia.“ To boli posledné stručné Ďuriho príkazy. Bol som vedúcim honcov a Teplú dolinu poznám ako svoju dlaň, ale teraz&nbsp; auto zdolávalo veľký sneh so značnou námahou. Ďalej sa nedostalo, preto do kopca strmého ako&nbsp; strecha, navyše pokrytého snehom, sme sa driapali pomocou nôh aj rúk. Asi po päťdesiatich krokoch sme sa pri prerážaní chodníka v snehu, ktorý bol takmer po naše pupky, striedali na čele&nbsp; skupiny. Trvalo to dlhšie, kým sme sa dostali za mladú jedlinu. A tak stanovený čas začatia poľovačky sme zasa nedodržali.
Len čo Jaro prišiel po horný okraj mladiny, zakričal, že ideme dopredu. Ondrej stojaci trochu nižšie zaklepal a my ostatní sme sa k nemu pridali. Pomaly sme&nbsp; postupovali napred, vyrovnávali sa na priesekoch. Dodržiavali sme vzdialenosti v nerovnom, dolinkami poprehýbanom ľavom boku Teplej doliny. Psy sa neozývajú. Maco a Bif pobehujú po povrchu snehu, ktorý ich udrží, Alan, Xaver a Cero to majú sťažené, lebo sú väčší a ťažší. Honci len klepocú palicami po stromoch a súčasne sa povzbudzujú. Onedlho psy objavili diviaky. Akosi&nbsp; opatrne pobrechávajú a idú za nimi. Ich brechot tlmí sneh. V pohone padlo vari štyri či päť&nbsp; výstrelov. Volám hore i dolu, že ak niekto strelil diviaka, nech ho stiahne do doliny. Ostatní postupujeme ďalej vpred. Čas je neúprosný, čo nevidieť je obed a my nie a nie prísť ku strelcom.

Už&nbsp; sme za Korzom, keď počujem volať hospodára: „Prestaňte duriť a poďte do doliny!“ Na dnes to asi stačí. V pohone sme strelili dva diviaky. A v doline? Tam sme to dostali my. Ja najviac, ako sa vraví,&nbsp; čo uši a chrbát unesú. Flintáš kričal, čo sme to durili? Nuž to, čo si nám kázal, od jedliny. Tuším, že&nbsp; niečo nie je v poriadku. My honci sme hnali ľavú stranu doliny a strelci sa postavili na stráž pravou&nbsp; stranou. Kto mal vedieť, že sa má duriť jedlina od Kremenej bane a nie spod Hulinu, keď to nikto nepovedal? Od Kremenej bane sa len málokedy durilo. Ďuri si to po čase tiež priznal, lebo nepovedal, ktorú stranu doliny máme preduriť a ja som sa tiež mohol spýtať, od ktorých jedličiek. V chate sme to zatvorili tak, ako sa na poriadnych poľovníkov patrí, ale s tým, že na Silvestra do pohonu pôjdeme znovu duriť, aby sme tie jedliny dobre poznali zľava aj sprava.
(Pokračovanie na 2. strane)

Jozef Čerman tentoraz zdôrazňoval: „Honci, pohon začnete od&nbsp;Cukrovky na&nbsp;ľavej strane doliny, strelci budú rozostavaní dlhou bučinou na&nbsp;Grúni, tiež na&nbsp;ľavej strane doliny.“ Zopakoval to niekoľkokrát, aby nedošlo k&nbsp;omylu. Lesným traktorom nás Snohár vyviezol na&nbsp;Divinské Lazy. Vlečka za traktorom naplnená vrecami obilia a&nbsp;soli hĺbila cestu a&nbsp; vytvárala akúsi bobovú dráhu. Postupne sme napĺňali kŕmne linky od&nbsp;Vlčinca až po Grúň. Cesta bola príjemná, veselá a&nbsp;navyše užitočná. Nohy netrpeli a&nbsp;aj v&nbsp;revíri sme urobili kus užitočnej roboty. Naše oči obdivovali krásu zimnej prírody, pozorovali stopy zveri, ktorá tade prešla v&nbsp;noci a&nbsp;navyše sme mali časový náskok na&nbsp;začatie pohonu. Na&nbsp;lazoch sme tento čas využili, navštívili sme aj&nbsp; báčiho Jana a&nbsp;zavinšovali mu k&nbsp;vianočným sviatkom. A&nbsp;on z&nbsp;veľkej radosti nás štedro pohostil. Malé zdržanie v&nbsp;teplej kuchyni pre&nbsp;nás znamenalo iba minútky, no pre&nbsp;strelcov na&nbsp;stanovištiach&nbsp; hodinu navyše. My zahriati, strelci podchladení.
Len čo sme začali s pohonom, vydurili sme dopredu čriedu diviakov. Pohybovali sme sa v lese akoby sa lámali stromy. Ozýval sa pukot a praskot. A diviaky vo veľkom zamrznutom snehu bežali od honcov k strelcom pomaly, prerušovane. Pri smrečine na Predných lazoch čakal traktorista Stohár, šomral, že je tam už dlho a odišiel lesnou cestou do doliny po úlovky. My sme si už o chvíľu podávali ruky so strelcami, ktorí mali radosť, že nás konečne vidia. Prekvapenie nás čakalo poniže pri potoku.

Dolní strelci, Jankovia Hrnčiar a Perkeltík, nečakali na diviaky, ale skôr na parašutistov. Na ich stanovišti totiž horel pekný ohník, aby parašutisti vedeli, kam skočiť. Napriek tomu nariekali, že im bolo veľmi&nbsp; zima. Traktor dlho nechodil. Až po hodine prišiel traktorista, ale bez traktora, pešo. Vo veľkom zamrznutom snehu dostal na pni defekt na zadnom kolese. Na Nový rok strávil v lese pri traktore&nbsp; ťažké chvíle, keď sa ho usiloval spojazdniť. Aj dnes sa patrí poďakovať Snohárovi, aj keď už nie je&nbsp; medzi nami, za častú pomoc poľovníkom. Ulovené diviaky sme ťahali k poľovníckej chate na výrad.&nbsp; Po skončení poľovačky sme rok zavŕšili pri praskajúcom teplom kozube. Premrznutie, únava a&nbsp; statné útrapy sa zmenili na humor. Zabávame sa na tom dodnes. Veď aj na Vianoce sa možno pomýliť.&nbsp;
(Archív PaR, MŠ)

PRÍBEH: Štefanská poľovačka a pomýlení honci, ktorí asi čakali na parašutistov

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

PRÍBEH: Štefanská poľovačka a pomýlení honci, ktorí asi čakali na parašutistov

Súvisiace články

V reštaurácii držali zverinu vo výťahu, prevádzkovateľovi hrozí mastná pokuta

Poľovník zo Šumavy našiel guľovnicu, ktorú vlani odniesol jeleň

PRÍBEH: Keď sa na posede vynárajú v mysli dátumy a dávne spomienky

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás