Kto by nepoznal postavičku E.T. mimozemšťana z filmu režiséra Stevena Spielberga. Mal taký svietiaci prst. Priletel k nám zbierať vzorky a nestihol sa vrátiť na palubu svojej vesmírnej lode. Kolegovia mimozemšťania preto odleteli bez neho. Na Zemi si našiel priateľov, ale po čase mu začalo byť smutno za domovom a vtedy vyslovil pamätnú vetu „E.T. chce domů“, pri ktorej sa divákom tlačili slzy do očí. Táto veta zdomácnela v češtine aj na Slovensku. Ako súvisí E.T. s mojím príbehom? Nebude to tým, že máme rovnaký monogram. Ja som ho začal používať o 8 rokov skôr ako on. Takže? Vo svojich poľovníckych začiatkoch som bol v revíri ráno, večer a cez víkend i celý deň.

Rodinu som ešte nemal. Času habadej. Bolo mi jedno, či som sedel na posede alebo sa len tak túlal, ale vždy som mal na chrbte obľúbený ruksak. Okrem iného v ňom nikdy nechýbala ľahká skladacia stolička. A práve táto stolička a tento ruksak hrajú kľúčovú úlohu v mojom príbehu. Bol letný večer a ja som sa nevedel dočkať večernej postriežky. Do útrob ruksaku vkladám stoličku, bundu, baterku a podobne. Do vrecka vesty si ešte vložím repelent proti hmyzu, na krk si zavesím ďalekohľad, na plece guľobrokovú kozlicu a vyrážam. Kam dnes pôjdem?