Pravidelne navštevujem lokality okolo Oravskej priehrady. Akonáhle prejdete za hranice do Poľska, ráz krajiny sa diametrálne zmení. Namiesto intenzívne obrábaných veľkých polí objavíte rozsiahly lúčny biotop. Maloroľníci sem – tam pokosia a usušia trocha sena pre dobytok, kde tu majú zopár políčok so zemiakmi či inou úžitkovou plodinou. Väčšinu lúk však kosia len sporadicky a koncom jari a v lete tu nájdete typický, vysoký, trávnatý porast, ktorý hýri druhovou rozmanitosťou hmyzu, drobných stavovcov a vtákov. V neskorý letný večer sa stačí zastaviť, stíšiť, pohodlne sa usadiť a môžete si vychutnávať nefalšovaný, panenský koncert matky prírody. Vitajte v „obývačke“ chrapkáča poľného.

Pytačky s rapkáčom

Chrapkáč poľný je sťahovavý vták. Z ďalekých krajín sa vracia medzi poslednými, až niekedy tesne pred letom a, zasa naopak, odlieta medzi prvými, už niekedy koncom leta a začiatkom jesene. Ostáva u nás teda pomerne krátko, akurát stihne pytačky a splodiť potomstvo. Keďže ma na to všetko relatívne málo času, začne tokať ihneď po príchode. Tok chrapkáča je absolútne špecifický a nezameniteľný. Ozýva sa na lúke počas neskorých teplých večerov od začiatku leta. Hlas chrapkáča pripomína rapkáč, aký používajú fanúšikovia hokeja či futbalu. Človeka prekvapí intenzita tohto zvuku. Hoci ide o pomerne malého operenca, približne veľkosti holuba, jeho hlas sa často nesie aj na vzdialenosť stoviek metrov. Zažil som momenty, keď mi „zaspieval“ hádam meter od ucha a vtedy, trošku preženiem, intenzita jeho hlasu bola skoro až nepríjemná. Vďaka tejto výraznej hlasitosti sa však dá chrapkáč pomerne ľahko lokalizovať.

Príbeh pokračuje na druhej strane.