Dnes čakám hostí. Mám totiž okrúhle narodeniny a poľovnícke združenie mi okrem iného povolilo odstrel jubilejného srnca. Súčasne mám aj nepoľovníckeho hosťa, mladého Martina, študenta, ktorého veľmi nepoznám. Rána i večery trávim s Martinom v revíri na posliedke alebo na posede. Viem o peknom srncovi, ale ten tu asi nie je. Martin prejavil záujem o poľovačku, hoci v skutočnosti nemá rád žiadne násilie. Nadovšetko však miluje prírodu. Aj v to ráno ešte za tmy sedíme na vysokom posede do pol siedmej. Postriežka je neúspešná. Trochu sa prejdeme, zahrejeme a potom uvidíme. Obdivujem Martina, ako tíško kráča vedľa mňa či za mnou. Jeho chôdza je tichá, správanie nenápadné. Neruší, nehovorí, len vníma okolitú prírodu. Odrazu pri potoku vo vysokej tráve spozorujem pohyb. Je to srnec. Pekný, výradový s vytočeným nepravidelným parožím. Ten môj! Podám ďalekohľad Martinovi, aby si ho tiež obzrel.
„Páči sa mi, pekný je, tak si ho streľ,“ vraví potichu. Opieram pušku o palicu, hľadám neistý cieľ a dolinou zahučí výstrel. Na mieste, kde stál srnec sa tráva prudko zakolíše. O kus ďalej vyskočia z trávy dve srnky a poď ho za potok do mladiny. Martin podíde ku mne a šepká: „Padol.“ Bez slova ma objal a v jeho očiach vidím slzy, slzy milovníka prírody a navyše aj vegetariána. Posielam ho na nástrel, aby prvý uvidel môjho jubilejného srnca. O chvíľku zostávame obaja stáť. Od potoka vybehli na lúčku štyri mladé diviaky. Ako rýchlo sa ukázali, tak rýchlo zas odbehli do mladiny za srnami. Výstrel a utekajúca zver ich vyrušili na odpočinku v krovitom močarisku za potokom. Pobral som sa aj ja k srncovi za Martinom. Mám tam predsa povinnosti: posledný hryz, vo farbe uloveného srnca obtrieť zálomok, ošetriť divinu. Martin len pozerá a nerozumie tomu, čo to robím, ale pochopil, že je to asi tá sila, ktorá spája poľovníka s prírodou.
Srnca berieme na plecia preveseného cez palicu a ideme do kopca poza Jastrabí vŕšok k chalupe. Cestou sa striedame na čele. Srnec mal asi dvadsať kíl, ale kým sme prišli k chalupe, zdalo sa nám, že je najmenej stokilový. Úspešné ráno, úspešný deň. Aj oslava bola dobrá. Gratulanti do noci debatovali a bavili sa v dobrej nálade. O čosi neskôr sedím s Martinom v reštaurácii a hovoríme o Javore, poľovačke, prírode, o tom, že poľovačka nie je iba zabíjanie. Hovorím aj o kráse života a jeho zmysle. Martina už čaká škola, prednášky, skúšky. Lúčime sa. Si dobrý Martin, nech je aj život k tebe dobrý.
Autor: Paľo Sarvaš (†)
