Východniari mu v šarišskom nárečí hovoria „borsuk“. Jazvec žije v podzemnom brlohu, ktorý sa od líščieho líši tým, že je pred ním val z vyhrabanej zeminy a panstvo si udržuje čistý vchod a prístupové chodníky. Lovíme ho od začiatku septembra do konca novembra. Slušný lov jazveca, bez používania bagrov, krompáčov a ničenia brlohov, poskytne poľovníkovi nezabudnuteľné zážitky. Pravoverný nimród si má jazveca vysedieť, čo nie je také jednoduché.
Jazveca je najlepšie uloviť po jelenej ruji, optimálne v novembri, keď už má dostatok tuku. Čím neskôr si naň vyhradíme čas, tým neskoršie nám bude vychádzať z brloha. Je však obozretný, pod zemou počuje kroky prichádzajúceho poľovníka a pred promenádou na povrchu vetrí. V praxi to znamená, že lovec má prísť potichu, aspoň hodinu pred predpokladaným vyjdením jazveca, má si zasadnúť v dobrom vetre, tak aby mal dostatočný výhľad na brloh a jazvečie chodníky. Starí jágri v minulosti prichádzali niekedy k brlohu dvaja, jeden si sadol a druhý pokračoval v chôdzi ďalej, aby prefíkaného pána oklamali. Keďže sa brlohy väčšinou nachádzajú v stržiach, jarkoch a lesných porastoch, musíme si uvedomiť, že sa v poraste predčasne zotmie.
Poľovníci pri love jazveca často používajú kvôli istejšiemu zásahu brokovnicu a hrubé broky s priemerom 4,5 milimetra a viac. Jazvec je však „tvrdý na ranu“ a vrstva tuku s hrubou kožou znesú veľa. Správny poľovník nikdy nestrieľa na jazveca odzadu, lebo svalnaté stehná zachytia broky a borsuk odbehne do brloha. Strieľať musíme z boku, aby bol zásah smrteľný a kus zostal v ohni. Ak to pobabrete, skočí do podzemia a nasledujú zmätky.
