Päťdesiattisíc eur za každého zastreleného poľovníka a tridsaťtisíc za jeho rodinného príslušníka ponúkal niekto na sociálnej sieti. Iní želali poľovníkom smrť za smrť. „My nestrieľame bezhlavo a neurčujeme si kvótu. Tú určuje predsa odborná komisia,“ bráni poľovníkov vedúca odboru poľovníctva, strelectva a osvety Slovenskej poľovníckej komory Martina Hustinová. „Počet vlkov regulujeme v súlade so zákonmi aj s pravidlami Európskej únie.“Na jeseň v roku 2019 bola kvóta na túto sezónu stanovená na 35 kusov.

Petíciu za zastavenie lovu vlka dravého na Slovensku podpísalo už 105 700 ľudí. Dvadsaťosem mimovládnych organizácií sa snažilo dosiahnuť nulovú kvótu odstrelu vlka ešte túto sezónu. Tvrdia, že akákoľvek kvóta je nezmyselným zabíjaním tejto šelmy. „Už dávno nie sme krajina, ktorej nezáleží na prírode. Len to tým zabetónovaným klientelistickým funkcionárom ešte nedošlo,“uviedli zástupcovia iniciatívy My sme les. Lesoochranárske zoskupenie VLK na sociálnej sieti apelovalo na ľudí, aby sa pripojili k petícii proti odstrelu vlka. „Vlci žijú s nami stovky tisíc rokov. Pomáhajú nám. Pomôžme aj my im. Aby toto vĺča žilo na Čergove slobodný a voľný život. Vlci vám poďakujú.“

Ochranárske organizácie argumentujú, že vlk má v ekosystéme obrovský význam. Okrem iného reguluje stavy diviakov, jeleňov a srncov. Kde je táto zver premnožená, spôsobuje škody lesníkom aj poľnohospodárom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádzala škody na úrode za rok 2017 vo výške 16,8 milióna eur, za rok 2018 vo výške 19,8 milióna eur. Problém s napádaním oviec majú chovatelia riešiť elektrickými ohradníkmi a pastierskymi psami, ktoré pri dostatočnom počte a správnom výcviku dokážu stádo pred vlkmi ochrániť.

Pokračovanie je na 2. strane!