polovnictvoarybarstvo.sk

Päťdesiattisíc eur za každého zastreleného poľovníka a&nbsp;tridsaťtisíc za jeho rodinného príslušníka ponúkal niekto na sociálnej sieti. Iní želali poľovníkom smrť za smrť.&nbsp;„My nestrieľame bezhlavo a&nbsp;neurčujeme si kvótu. Tú určuje predsa odborná komisia,“&nbsp;bráni poľovníkov vedúca odboru poľovníctva, strelectva a&nbsp;osvety Slovenskej poľovníckej komory Martina Hustinová.&nbsp;„Počet vlkov regulujeme v&nbsp;súlade so zákonmi aj s&nbsp;pravidlami Európskej únie.“Na jeseň v&nbsp;roku 2019 bola kvóta na túto sezónu stanovená na 35 kusov.

Petíciu za zastavenie lovu vlka dravého na Slovensku podpísalo už 105&nbsp;700 ľudí. Dvadsaťosem mimovládnych organizácií sa snažilo dosiahnuť nulovú kvótu odstrelu vlka ešte túto sezónu. Tvrdia, že akákoľvek kvóta je nezmyselným zabíjaním tejto šelmy.&nbsp;„Už dávno nie sme krajina, ktorej nezáleží na prírode. Len to tým zabetónovaným klientelistickým funkcionárom ešte nedošlo,“uviedli zástupcovia iniciatívy My sme les. Lesoochranárske zoskupenie VLK na sociálnej sieti apelovalo na ľudí, aby sa pripojili k&nbsp;petícii proti odstrelu vlka.&nbsp;„Vlci žijú s&nbsp;nami stovky tisíc rokov. Pomáhajú nám. Pomôžme aj my im. Aby toto vĺča žilo na Čergove slobodný a&nbsp;voľný život. Vlci vám poďakujú.“

Ochranárske organizácie argumentujú, že vlk má v&nbsp;ekosystéme obrovský význam. Okrem iného reguluje stavy diviakov, jeleňov a&nbsp;srncov. Kde je táto zver premnožená, spôsobuje škody lesníkom aj poľnohospodárom. Slovenská poľnohospodárska a&nbsp;potravinárska komora uvádzala škody na úrode za rok 2017 vo výške 16,8 milióna eur, za rok 2018 vo výške 19,8 milióna eur. Problém s&nbsp;napádaním oviec majú chovatelia riešiť elektrickými ohradníkmi a&nbsp;pastierskymi psami, ktoré pri dostatočnom počte a&nbsp;správnom výcviku dokážu stádo pred vlkmi ochrániť.

Pokračovanie je na 2. strane!

Verejná mienka je dlhodobo proti poľovníkom. A&nbsp;to aj od tej časti verejnosti, ktorá si v&nbsp;reštaurácii rada dá poľovnícke špeciality alebo bežne konzumuje mäso z&nbsp;kráv, prasiat a&nbsp;hydiny, chovaných vo veľkochovoch a&nbsp;usmrtených na bitúnkoch. Poľovníci však varujú. Ak manažujeme prírodu, ak manažujeme jeden zvierací druh, tak musíme manažovať aj druhý, pretože schopnosť samoregulácie už príroda nemá. „O jednom riešení by som vedel,“&nbsp;hovorí viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.&nbsp;„Všetci poľovníci zatvoria flinty na dva roky do skrine. A uvidíme, čo sa stane.“Poľovníci sú presvedčení o&nbsp;tom, že by nasledoval podobný scenár ako s&nbsp;medveďmi. Tie sú zaradené medzi druhy, ktorých odstrel je povolený len na výnimku v&nbsp;prípade, že ide o&nbsp;medveďa, ktorý škodí alebo ohrozuje ľudí. Obyvatelia podhorských oblastí sa sťažujú na čoraz častejšie stretnutia s&nbsp;medveďmi. Veľké šelmy stratili pred človekom plachosť.

Podľa poľovníkov by sa to isté stalo pri vlkoch.&nbsp;„Navyše by sme prišli o&nbsp;celú štatistiku o&nbsp;génoch, kondícii a&nbsp;zdravotnom stave vlčej populácie,“upozorňuje Martina Hustinová.&nbsp;„Z&nbsp;ulovených zvierat sa odoberajú vzorky. Pri medveďoch sa môžu vzorky odobrať len od&nbsp;jedincov, ktoré sa nájdu mŕtve - zrazené na ceste, uhynuté alebo upytliačené.“

Poľovníci argumentujú, že populácia vlka dravého je na Slovensku stabilná, a&nbsp;hoci nemožno presne spočítať, koľko vlkov u&nbsp;nás žije, teritórium ich výskytu sa za posledných pätnásť rokov zväčšilo o&nbsp;štyridsať percent. Takže ich počet zrejme stúpa. Vlky videli už aj pri Lučenci či Košiciach. Keďže neexistujú presné čísla o&nbsp;ich počte, pri stanovovaní kvóty lovu vlka sa vychádza z&nbsp;odhadov prírastku v&nbsp;danom roku. Z&nbsp;nich vychádzajú v&nbsp;každej európskej krajine, v&nbsp;ktorej je lov vlka povolený. Spočítať vlky presne na kusy totiž nie je možné.

Pokračovanie je na 3. strane!

„Máme poľovnícku štatistiku, ktorá je skreslená, lebo každý užívateľ revíru udáva počet vlkov, ktorých videl vo svojom revíri v&nbsp;danom období, ale vlky migrujú, takže môžu byť do štatistiky započítané dvakrát. Národné lesnícke centrum zas eviduje reprodukčné páry a&nbsp;prírastok v&nbsp;danom roku,“vysvetľuje Martina Hustinová, ako komisia určuje kvóty na odstrel vlka.&nbsp;„Ročný prírastok odhadla odborná komisia na 240 až 280 vĺčat. Tento počet sa zníži o&nbsp;30 percent, čo je približná prirodzená mortalita. Zostalo 130 kusov a&nbsp;kvótu navrhli na 70 kusov. Teda na jednu štvrtinu prírastku, čo populácii vlka absolútne neubližuje.“

Komisia je zložená zo zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Národného lesníckeho centra, Lesov SR, okresných úradov, chovateľov hospodárskych zvierat a mimovládnych organizácií, ktoré majú v predmete svojej činnosti ochranu prírody. Po rokovaniach stanovili kvótu na sezónu 2019/2020 na 35 kusov. Poľovníci ulovili 34 vlkov a dva jedince sa našli uhynuté. Loviť vlka na základe kvót povoľuje Európska únia len krajinám, ktoré majú vypracovaný program starostlivosti o&nbsp;vlka a&nbsp;majú stabilnú vlčiu populáciu, zabezpečené odoberanie vzoriek z&nbsp;ulovených jedincov, vyhlásené presné obdobie lovu aj územia, kde sa vlk loviť nesmie.

„U nás sú to národné parky, chránené územia a migračné koridory pri hraniciach s inými štátmi. V súčasnosti také územia tvoria viac ako 56 percent rozlohy Slovenska. V revíri do 10-tisíc hektárov sa môžu uloviť maximálne dva vlky,“objasňuje Alojz Kaššák. Podľa štatistiky lovu a úhynu vlkov ulovili poľovníci v roku 2000 stoosemnásť vlkov. V nasledujúcich rokoch číslo ulovených šeliem kolísalo medzi 74 a 149. Kvótu vtedy stanovovalo len ministerstvo pôdohospodárstva. To sa zmenilo v roku 2013. Odvtedy rozhoduje komisia. V roku 2013 stanovila kvótu na 80 kusov, uloviť sa podarilo 28. V roku 2015 bola kvóta dokonca 90 vlkov. Poľovníci odlovili 43. V nasledujúcich rokoch sa kvóty pohybovali na 70, 76 a 70 kusoch, odloviť sa podarilo 48, 40 a 31 vlkov. „Napriek lovu je vlčia populácia stabilná a stále rastie,“ argumentuje Martina Hustinová. Vysvetľuje aj to, že lov vlka je pod prísnou kontrolou. Poľovník nesmie po ulovení so zvieraťom nijako manipulovať, ulovenie musí hneď ohlásiť poľovnému hospodárovi, ktorý na miesto zavolá kompetentných zamestnancov z&nbsp;pozemkového a&nbsp;lesného odboru okresného úradu a&nbsp;zo Štátnej ochrany prírody. Tí skontrolujú, či lov prebehol podľa pravidiel, zviera odfotografujú, zmerajú jeho telo a&nbsp;odoberú vzorky.

Pokračovanie je na 4. strane!

„Stavy vlka chceme regulovať rozumným spôsobom a&nbsp;na základe dohody odborníkov. Nulové kvóty navrhujú ľudia, ktorí nie sú odborníci v&nbsp;danej oblasti. Je to to isté, ako keby spolupacienti z&nbsp;nemocničnej chodby chceli rozhodovať namiesto chirurga, či treba operovať slepé črevo alebo nie,“&nbsp;myslí si Alojz Kaššák.&nbsp;„Pre odstrel vlkov sa vyvoláva zbytočná polarizácia spoločnosti. Nás poľovníkov doslova démonizujú.“

Vlk sa v&nbsp;posledných rokoch rozširuje do Poľska, Česka, Nemecka a&nbsp;Rakúska. Práve Nemci a&nbsp;Rakúšania sú nekompromisní. Tamojší farmári odmietajú prítomnosť šelmy, ktorá im robí škody na stádach. Napríklad v&nbsp;Nemecku vlky po desaťročiach odchovali prvé mláďatá v&nbsp;roku 2001 a&nbsp;vlani tam ich počet odhadli na 105 svoriek, 25 párov a&nbsp;13 osamelých vlkov. Z&nbsp;územia dnešného Rakúska zmizli vlky ešte v&nbsp;roku 1882. Až o&nbsp;134 rokov, v&nbsp;roku 2016, sa tam prvýkrát narodilo vĺča. Farmári z&nbsp;oboch krajín už žiadali povolenie regulácie stavov vlka. V&nbsp;Nemecku pravidlá na ich odstrel už uvoľnili.

Nespokojní sú však aj naši chovatelia oviec. Podpredseda Zväzu chovateľov oviec a&nbsp;kôz Eduard Janíček, ktorý v&nbsp;Udiči chová 375 oviec, hovorí, že v&nbsp;určitých regiónoch klesol počet chovaných oviec za rok aj o&nbsp;desať percent. „Je to hlavne na Liptove, v&nbsp;okolí Brezna a&nbsp;Banskej Bystrice,“ spresňuje. Za vinu to dáva vlkom a&nbsp;zlému systému vyplácania náhrad od štátu za zabité ovce. Niektorí farmári radšej prestali ovce chovať, lebo nedokázali škody ekonomicky zvládnuť. No nie je to len o&nbsp;peniazoch. „O&nbsp;ovce sa staráme odmalička. Sledujeme, či pijú mlieko, či priberajú, či sú dostatočne nakŕmené. Vybudujete si s&nbsp;tým zvieraťom vzťah. Keď je človek spätý s&nbsp;prírodou a&nbsp;so zvieraťom, sleduje, ako jahňa vyrastie na slečnu, čiže na jarku, potom sa pripustí a&nbsp;je z&nbsp;neho bahnica, mama, je ťažké o&nbsp;to zviera prísť. Niektorí gazdovia poznajú svoje ovce podľa mena. A&nbsp;ovca si hlas svojho majiteľa pamätá aj dva roky,“&nbsp;vysvetľuje Eduard Janíček.

Vo zväze má na starosti agendu spojenú so šelmami a&nbsp;škodami, ktoré páchajú na ovciach. Je aj členom komisie na stanovovanie kvót odstrelu vlkov. Okrem toho predáva elektrické ohradníky. No sám priznáva, že nie sú riešením na všetko.&nbsp;„Nemôžeme predsa ohradiť veľké pastviny, popretkávať Slovensko ohradníkmi,“&nbsp;argumentuje.&nbsp;„Ohrádzajú sa skôr miesta, kde zostávajú ovce na noc. No vlk je veľmi inteligentný. Mali sme prípady, že ohradník preskočil alebo podhrabal. A&nbsp;to sa stavajú ohradníky vysoké 160 centimetrov.“

Pokračovanie je na 5. strane!

Podľa Eduarda Janíčka vlk do slovenskej prírody patrí. „Keby tu nebol, tak by príroda bola smutná. Zohráva v&nbsp;nej aj dôležitú úlohu. To sa nedá opomenúť ani vyvrátiť. Ale rozhodujúce je, koľko tých vlkov máme. My chovatelia nechceme vyhubiť celú vlčiu populáciu. Sme za reguláciu počtu vlkov. Podľa všetkého ich máme na Slovensku dosť a&nbsp;ich počet narastá.“

Oficiálne údaje o&nbsp;škodách na ovciach a&nbsp;ďalších farmárskych zvieratách hovoria o&nbsp;stovkách zabitých zvierat ročne. Eduard Janíček tvrdí, že v&nbsp;skutočnosti sú ich možno až tisíce, chovatelia ich však nenahlasujú.&nbsp;„Je to veľmi zložité. Útok vlka musíte hlásiť na Štátnu veterinárnu a&nbsp;potravinovú správu, Štátnu ochranu prírody aj okresný úrad. Dokopy sa musí dať celá skupina ľudí, aby prišli zabitú ovcu skontrolovať. Dovtedy ju musíte nechať na mieste, nesmiete ňou hýbať. Ak sa to stane cez víkend, čaká sa na nich do pondelka. Keď je leto a&nbsp;vonku tridsať stupňov, je ovca po dvoch dňoch taká nafúknutá, že už na nej nič nevidno.“

Ak útok vlka prežije, majiteľ ju vraj musí nechať trápiť sa až do príchodu kompetentných, inak by mu škodu nemuseli uznať. Vyplatené odškodné však podľa chovateľov nezohľadňuje skutočnú hodnotu zvieraťa. Niekedy dokonca nestačí ani na kafilériu. A&nbsp;nevypláca sa napríklad v&nbsp;čase lovu vlka na teritóriách, kde je jeho lov povolený. A, samozrejme, nevyplatia ju chovateľovi, ktorý svoje stádo nechráni ohradníkmi a&nbsp;pastierskymi psami.

Ani kombináciu elektrického ohradníka a&nbsp;pastierskych psov nepovažuje Eduard Janíček za stopercentné riešenie. Pes je drahý, odmalička ho treba cvičiť a&nbsp;jeden na obranu stáda nestačí. Nejakého si kúpite a&nbsp;nemusí sa vydariť. Upozorňuje aj na ďalšiu rovinu problému.&nbsp;„Vôbec nie je dotiahnuté, čo by sa stalo v&nbsp;situácii, keby pastierske psy vlka roztrhali. Vlk je chránené zviera. Za psa zodpovedá jeho majiteľ. Čo mu v&nbsp;takom prípade hrozí?“

Ydroj: <a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/vyhrazky-smrtou-povolenom-odstrele-vlkov-zazili-nasi-polovnici-krusne-chvile/4" target="_blank" rel="noopener">plus7dni.pluska.sk</a>

Po povolenom odstrele vlkov, začali poľovníkom chodiť vyhrážky smrti !

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Po povolenom odstrele vlkov, začali poľovníkom chodiť vyhrážky smrti !

Súvisiace články

Video: Svorka vlkov obklopila medveďa. Takéto zábery nevídať často

Na internete sa začiatkom januára objavili fotografie vlka, neďaleko obydlí pri Košiciach

Chovateľ si na farme našiel krvavú spúšť. Ovce mu roztrhala svorka vlkov

Európska komisia potvrdila, že na Slovensku lov vlka nenarušuje priaznivý stav populácie

Dôležitý oznam! Štátne lesy TANAPu sa vyjadrili k lovu vlkov na území TANAP-u!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás