(Aegolius funereus)

Dĺžka tela: 24 až 26 cm Rozpätie krídel: 53 až 60 cm Hmotnosť: samec 90 až 113 g, samica 126 až 194 g

Habitus Patrí medzi naše menšie druhy sov, veľkosťou aj sfarbením sa podobá kuvikovi. K zámene týchto dvoch druhov v teréne by však nemalo dôjsť, pretože pôtik nežije ako kuvik v poľnohospodárskych objektoch a ľudských stavbách, ale iba v horských lesoch.

Rozmnožovanie Na hniezdenie najčastejšie využíva dutiny po tesárovi čiernom, ale zahniezdi aj v prirodzených dutinách a búdkach. Hniezda sú obyčajne vo väčších výš­kach, okolo 10 metrov. Svojmu hniezdovému teritóriu je u nás verný po celý rok, len populácie v severnej Európe sú v zime potulné (vzácne aj nad 1 000 km). Zaujímavé je, že za potravou migrujú najmä samice. Na rozdiel od kuvika je pôtik typický výhradne nočnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva vo vetvách stromov, pritisnutý ku kmeňu. Aj hlasové prejavy môžeme zaregistrovať len v nočných hodinách, hoci v čase toku sa môže ojedinele ozvať aj cez deň. Tok sa začína niekedy už vo februári, ale zvyčajne až v marci, keď sa samce intenzívne ozývajú takmer po celú noc typickým „pupupupupupu“, ktoré je za dobrých akustických podmienok počuť pomerne ďaleko. Samica znáša koncom marca alebo začiatkom apríla najčastejšie štyri až sedem vajec, no môže ich byť aj dve až osem. Zahrieva ich 27 až 28 dní a samec ju v tomto období zásobuje potravou. Keď sa počas inkubácie znáš­ky potichu priblížime k stromu, na ktorom hniezdia a jemne pošúchame po kôre, obyčajne sa samička objaví v otvore dutiny aby sa presvedčila o prípadnom nebezpečenstve. Aj po vyliahnutí zostáva samica v dutine s mláďatami a kŕmi ich potravou, ktorú zabezpečuje samec. Až keď sú mláďatá odrastené, zdržuje sa samica nablízku mimo hniezdovej dutiny. Mláďatá zostávajú v hniezde 30 až 35 dní a dutinu opúšťajú už schopné letu. Do dutiny sa viac nevracajú, no aj potom ich ešte dlhší čas rodičia kŕmia. Pôtiky sú na prítomnosť človeka pri dutine tolerantné, neútočia a sú pomerne dôverčivé. Hniezdia len raz do roka. Potravou pôtika sú drobné hlodavce a hmyzožravce a tiež drobné vtáctvo. Hmyz sa v potrave objavuje len ojedinele. Pôtiky lovia korisť z vyvýšeného miesta alebo počas letu nad otvoreným terénom uprostred lesa. Preto sú súčasťou ich potravy aj lesné živočíchy.

Početnosť a rozšírenie Pôtiky najviac obľubujú ihličnaté a zmiešané lesy, ale môžu hniezdiť aj v bučinách s malými sku­pinkami smrekov, v nadmorských výš­kach od 600 metrov až po hornú hranicu lesa. Rozšírené sú v pohoriach stredného, severného a severovýchodného Sloven­ska, kde je 400 až 600 hniezdiacich párov. Podľa odborníkov nie je pôtik u nás ohrozeným druhom a jeho populácia je stabilná.

Spoločenská hodnota Podľa vyhlášky č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jej prílohy č. 32 o spoločenskej hodnote druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenskej republiky a vyhlášky č. 579/2008 Z. z. je pôtik kapcavý ohodnotený sumou 1 659,69 eura (50 000 Sk).

Pôtik (kuvik) kapcavý

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás