Správa využila údaje o 4392 druhov živočíchov a 20.811 monitorovaných populácií z rôznych častí sveta. Najväčší úbytok zaznamenali v Latinskej Amerike a Karibiku, 84 percent, a v Afrike 65 percent. Z pohľadu ekosystémov klesla populácia sladkovodných živočíchov o 84 percent. Strata biodiverzity je podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann problémom globálnej bezpečnosti, ekonomiky, etický a morálny problém. "Naša prosperita je ohraničená prosperitou planéty. A Slovensko nemôže stáť bokom pri snahe zastaviť alarmujúci úbytok biodiverzity," podotkla. Plassmann tvrdí, že pre efektívnu ochranu prírody musí Slovensko zaviesť bezzásahový režim na polovici rozlohy národných parkov, v rezerváciách aj pralesoch. Zamerať by sa malo aj na opatrenia zlepšenia stavu vôd, spôsob výroby a spotreby potravín a tovarov.

Včela
Včela
Zdroj: shutterstock.com

Pokračujúce ničenie prírody má katastrofické dosahy aj na ľudské zdravie. "Planéta vysiela červené varovné signály a upozorňuje na zlyhávanie základných systémov. Od rýb v oceánoch a riekach až po včely, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve, má ničenie prírody priamy vplyv na výživu, potravinovú bezpečnosť, životy a zdravie miliárd ľudí," vysvetľuje riaditeľ WWF International Marco Lambertini. Správa o stave planéty vychádza pred 75. zasadnutím Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Svetoví lídri by na ňom mali hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a dohovoru o biologickej diverzite, pripomína organizácia. Zároveň lídrov vyzýva, aby bezodkladne konali a zastavili "alarmujúci trend, kým je to ešte možné".