Zmeňme manažment tejto zveri tak, aby sme pomohli znižovať škody, ktoré spôsobuje na porastoch a kultúrach, zároveň sme mali silné, poľovnícky atraktívne samce.

Vývoj populácie zveri prechádza piatimi fázami: počiatočným rastom (fáza A), rastom (B), maximom – vrcholom rastu (C), spomalením rastu (D) a maximálnou hustotou populácie (E). V našich revíroch momentálne nastala pri jelenej zveri fáza vrcholu rastu populácie a je najvyšší čas pristúpiť k znižovaniu stavov použitím metód, ktoré zabezpečia dosiahnutie požadovanej denzity, vekovej a pohlavnej štruktúry a zdravotného stavu. Hoci sa úživnosť poľovných revírov javí ako podhodnotená a „zvláda“ aj tieto vysoké stavy zveri, dôvodmi na optimalizáciu a dosiahnutie akceptovateľného početného stavu sú znižovanie škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch, udržanie dobrého zdravia a pohody zvierat. Z hľadiska poľovníckeho manažmentu treba zredukovať populáciu tak, aby sa reprodukovali jedince so žiaducim genetickým vybavením a dosiahli sme vhodný pomer pohlavia samčej a samičej zveri.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Bédi

V praxi totiž už dávno nie je zachovaný pomer 1 : 1 až 1,2 vzhľadom na nepochopenie manažovania populácie, neochotu loviť holú zver a čiastočne aj neexistujúcu kontrolu lovu tejto kategórie. Mení sa tiež charakter poľovníctva. Každý by rád lovil trofejovú zver a o odstrel „holej“ zveri a mláďat nie je záujem, dokonca sa argumentuje falošnou etikou ochrany matiek. Jediný správny a etický prístup je však odborné stanovenie si cieľov a dodržiavanie plánov chovu a lovu vypracovaných na uvedenom princípe.

IBA ČIARY NA MAPE

V súčasnosti používané plánovanie chovu a lovu na základe normovaných kmeňových stavov (NKS) a jarných kmeňových stavov (JKS) už nezodpovedá realite. Pri manažmente zveri by sme sa mali zamerať na jej skutočné stavy, čo môžeme zistiť pomocou technického vybavenia. Pri podhodnocovaní JKS a neplnení plánov lovu sa tento systém rúca. Mohli by sme polemizovať o tom, že plánovanie podľa JKS a NKS je zložité, pretože keď vezmeme do úvahy migrovanie zveri, letné, zimné stanoviská a rujoviská, tak aj stavy zvierat v revíroch počas roka kolíšu.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Bédi

Hranice revírov, chovateľských oblastí, okresov a krajov či štátov sú totiž len čiary na mape, ktoré zver nepozná ani nerešpektuje. Ak však berieme do úvahy možnosť veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia a kvalifikovaného odhadu v takejto veľkej oblasti na základe lovu a škôd spôsobených zverou v predchádzajúcich rokoch, možno odchýlku migrácie do značnej miery eliminovať. Z hľadiska štatistiky ide v prípade JKS a NKS o robustný systém, ktorý toto všetko určitým spôsobom aproximoval a interpoloval. No darmo budeme plakať nad rozliatym mliekom. Systém sa rozpadáva a treba hľadať nové riešenia vykonávané na celom území.

Autor: PETER CHUDEJ, RADOVAN KASARDA, RUDOLF JANTO, PaR 10/2020

Celý článok nájdete v PaR č. 10/2020