Poľovnícke obrady Slovanov: Magické tradície, o ktorých ste zrejme netušili

Posledný hryz a hudba rohov: Ako si udržujeme dávne tradície lovu v modernom svete

Premena staroslovanských loveckých zvykov pod vplyvom kresťanstva

Norbert Skoupa

História a pôvod slovanských loveckých tradícií

Slovania, ako aj iné európske etniká, prešli počas stáročí viacerými etapami spoločenského a náboženského vývoja. Pôvodné pohanské zvyklosti, úzko prepojené s prírodou, boli často spojené s uctievaním lesov a divokej zveri. Napríklad vo viacerých slovanských regiónoch sa zachovali zmienky o obradoch na počesť bohyne lovu (v niektorých prameňoch nazývanej Devana či Děvana), prípadne o uctievaní duchov lesa.

Po príchode kresťanstva sa pôvodné rituály sčasti prispôsobili novému náboženskému kontextu. Mnohé z nich pretrvali v ľudovej tradícii, aj keď dostali nové mená či boli prepísané do kresťanských sviatkov. Tak vznikol napríklad kult <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/foto-video-den-svateho-huberta-bijacovciach-vydaril?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">Svätého Huberta</a> – patróna poľovníkov, ktorý sa prirodzene spojil s predchádzajúcimi pohanskými obradmi spojenými so zverou a rešpektom k prírode.

Všetko začalo ešte pred samotným lovom

Pre starých Slovanov bola príroda zdrojom života a jednou z ciest k jej lepšiemu poznaniu bol lov. Nešlo len o zbesilé prenasledovanie zveri, ale aj o komplexný rituál, ktorý sa začínal už dlho pred samotným vstupom do lesa. Lovci často pri východe slnka vzdávali vďaku božstvám, napríklad Perunovi ako pánovi hromu a blesku alebo Velesovi, ktorý bol spájaný so zvieratami, plodnosťou a podsvetím. Tieto praktiky mali za cieľ zabezpečiť úspech a ochrániť lovca pred nebezpečenstvom, ktoré mohla divočina predstavovať.

Mnohí bádatelia tvrdia, že pred samotným lovom sa vykonávali obete v podobe malých darov – mohlo ísť o jedlo, bylinky či dokonca drobné predmety. Ich úlohou bolo „uhradiť dlh“ matke prírode za život, ktorý bude pri love odobratý. Po úspešnom love nasledovali ďakovné obrady sprevádzané hudbou, tancami a niekedy aj obradným požívaním mäsa z uloveného zvieraťa. Vďaka týmto zvykom si ľudia udržiavali povedomie o tom, že zviera nebolo len „<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/polovnici-revirov-okresu-pezinok-vystavovali-trofeje-ulovenej-zveri?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">úlovkom</a>“, ale vzácnym darom, ktorý bolo potrebné ctiť.

Jedným z najvýraznejších prežitkov staroslovanských obyčajov je „posledný hryz“ či „posledná pocta“ – zvyk položiť ulovenej zveri do papule malé vetvičky alebo trávu na znak úcty a poďakovania. Tým lovec symbolicky vracia zvieraťu čosi z lesa, z ktorého pochádza, a vzdáva mu hold za to, že mu poskytlo obživu či trofej.

V niektorých regiónoch sa ešte aj dnes stretneme s poľovníckou „latkou“, kde sa úlovok ukladá na smrekové alebo jedľové vetvy a lovci sa pri ňom zídu, aby si pripomenuli, že život zvieraťa neslúžil iba na zábavu či šport, ale na zmysluplný účel. Práve tieto rituálne momenty nielenže vyvolávajú pocit spolupatričnosti a rešpektu, ale zároveň v sebe nesú hlbokú úctu k prírodnému cyklu života a smrti.

Svätý Hubert a kresťanská transformácia tradícií

Príchod kresťanstva na slovanské územia priniesol nové sviatky a svätcov, medzi ktorými si mimoriadne postavenie získal Svätý Hubert, patrón poľovníkov. Podľa legendy mal srdce i vedomie lovca, no až zjavenie jeleňa s krížom medzi parohmi ho priviedlo k obráteniu a prijatiu novej viery. Uctievanie Svätého Huberta sa stalo prirodzenou súčasťou poľovníckych komunít.

V mnohých krajinách sa dodnes konajú hubertovské slávnosti, ktoré začínajú omšou za poľovníkov či jazdou na koňoch (tzv. Hubertova jazda). Tieto slávnosti sú príkladom toho, ako sa pôvodné lovecké tradície organicky prepojili s kresťanskými prvkami a vytvorili novú, jedinečnú podobu rituálov, ktoré sa zachovávajú nielen pre duchovný význam, ale aj ako kultúrne dedičstvo.

Súčasné formy uchovávania starodávnych obyčajov

Hoci sa moderná doba vyznačuje iným prístupom k lovu – lov už nie je hlavnou obživou, ale skôr reguláciou stavu zveri a formou aktívneho trávenia voľného času –, mnoho rituálov a obradov si našlo cestu aj do 21. storočia.&nbsp;

Poľovnícke spolky a združenia často organizujú slávnostné posedenia, pri ktorých odovzdávajú novým členom „poľovnícke krstiny“. Môže ísť napríklad o symbolické „pasovanie“ po úspešne zvládnutých skúškach, kedy nového poľovníka starší a skúsenejší členovia formálne prijmú do svojich radov.

Tiež sa uchovávajú rôzne lovecké signály, ktoré sa hrajú na lesné rohy alebo trúbky. Každý signál má svoju presne určenú funkciu a význam – oznámenie začiatku lovu, záveru lovu, signál na prestávku či vzdanie pocty ulovenému zvieraťu. Tieto zvukové rituály dodávajú poľovačke osobitý kolorit, ktorý vytvára spätosť s prírodou a históriou.

Poľovnícke obrady Slovanov: Magické tradície, o ktorých ste zrejme netušili

Norbert Skoupa

Súvisiace články

Zakázané neplatí: Pre vysoké stavy a AMO sa uvoľňujú pravidlá lovu

FOTOPASCA zachytila unikátne zviera: Keď TO uvidíte, ostatene poriadne prekvapení

ZELENÉ HISTORKY: Delikátna záležitosť alebo ako Štefan „poľoval“

Výber pre vás