Na prelome februára a marca sa kŕdliky jarabíc rozpadávajú a nastáva párikovanie. Mladé kohútiky si vyhľadávajú sliepočky z cudzích kŕdlikov, čím sa zabraňuje príbuzenskej plemenitbe. V každom prípade si však partnera vyberá samička. Pred nápadníkom zvodne tancuje a zdanlivo ľahostajne sa ním necháva sprevádzať. Ten ju sleduje na každom kroku a zúrivo odháňa prípadných konkurentov. No aj po vzniknutí nového páru nezadané samce neustále skúšajú u vybranej samičky šťastie, takže jej partner má čo robiť, aby dali pokoj.

Čirikanie

Koncom marca alebo začiatkom apríla začína samotný tok. Vtedy sa kohútiky ozývajú celý deň vŕzgavým „čí-rí, čerrek“, alebo „kirr-rek, kirr-ik“. Kohútik pri tokaní spúšťa krídla, obieha sliepočku a čiriká. Svoje stanovište pred súpermi žiarlivo stráži. Tak nasledujú naháňačky a ruvačky, ale pri tom znepokojujú aj cudzie sliepočky, ktoré si už vyberajú miesto na hniezdenie. Hniezdom je plytká priehlbina na zemi vo vegetácii alebo pod kríkom, vystlatá steblami. Sliepka do nej znesie okolo dvadsať oválnych svetložltých až hnedastých vajec, na ktorých sedí len ona. Samec je nablízku a dáva pozor na nebezpečenstvo. V období liahnutia pomáha tak, že zohrieva kuriatka. Keď je nebezpečenstvo bezprostredné, sliepka predstiera zranenie, aby odlákala pozornosť od kuriatok. Malé kuriatka vodia obidvaja rodičia. Jarabice žijú monogamne v pároch a po vyliahnutí mláďat v rodinných kŕdlikoch, ku ktorým sa v zime môžu pripojiť ďalšie jedince.

Lov

Vták obilných polí a obľúbený cieľ poľovníckych pušiek storočia profitoval z poľnohospodárstva, aby sa napokon stal takmer jeho obeťou. Ešte pred takými troma desaťročiami sa najmä za jarných večerov ozývalo z našich polí čirikanie často, ale postupne utícha. Podľa slovenských zákonov je jarabica poľná klasifikovaná ako ohrozený druh národného významu. Môže sa loviť len od 16. septembra do 15. októbra v revíroch, kde sa vypúšťajú umelo odchované jarabíčatá alebo komorované jedince.

Autor: Jozef Ferenec