Matúš Rajský

Už k&nbsp;predchádzajúcej verzii návrhu poľovníckeho zákona sme vypracovali posudky, v&nbsp;ktorých sme dokladovali, že argumenty, na základe ktorých by malo byť zakázané používanie jadrových a&nbsp;dužinatých krmív, ale aj trávnych siláží, nie sú odborne podložené. Išlo vtedy spravidla o&nbsp;argumenty, že krmivo predložené do kŕmidiel (napríklad jačmeň, kukurica) poskytuje zveri energiu a&nbsp;to je dôvod jej vysokých stavov. Dôvody vysokých stavov však spočívajú v&nbsp;prvom rade v&nbsp;nedostatočnom love samičej zveri a&nbsp;v&nbsp;ideálnych životných podmienkach, ktoré jej poskytuje súčasná krajina. Na základe chemických analýz sme poukázali na to, že výživová hodnota plodín a&nbsp;mladých lesných kultúr je taká vysoká, že obmedzené poľovnícke prikrmovanie je zanedbateľné v&nbsp;porovnaním s&nbsp;energiou, ktorú zveri poskytuje samotná krajina. Nie je správne deliť krmivá na dobré a&nbsp;zlé. Treba pochopiť ich postavenie vo výžive a v&nbsp;chove zveri a&nbsp;využiť to v&nbsp;rámci poľovníckeho manažmentu na biologickú ochranu kultúr pred škodami zverou. Výskumom sme dospeli k&nbsp;zaujímavým poznatkom, napríklad že žalude (plody duba) majú podobnú skladbu živín ako jačmeň.

Podarilo sa a&nbsp;zákazy krmív už nefigurujú v&nbsp;aktuálnej verzii zákona, ktorá bola daná do medzirezortného pripomienkového konania a&nbsp;ku ktorej sa bolo možné vyjadriť do 11. septembra 2024. No hoci aktuálny návrh zákona nevymenúva zakázané krmivá, objavilo sa v&nbsp;ňom definovanie času núdze na základe klimatických charakteristík. Podľa čl. I, § 2 Základné ustanovenia, z) by mala byť definícia času núdze (počas ktorého je možné prikrmovať zver aj inými krmivami ako iba senom a&nbsp;letninou) obdobie, počas ktorého je v&nbsp;revíri viac ako sedem dní nasledujúcich po sebe trvalá snehová pokrývka vyššia ako 5 cm alebo celodenné mrazy nižšie ako mínus 3 stupne Celzia. Definícia je nejasná a&nbsp;z&nbsp;chovateľského pohľadu nevyhovujúca, keďže poľovnícki manažéri by nevedeli, či si majú alebo nemajú pripraviť zásoby určitých kategórií krmív na zimu. Preto navrhujeme túto definíciu – vymedzenie času núdze, upraviť. Navrhovaná charakteristika času núdze a&nbsp;z&nbsp;nej vyplývajúce aplikovanie prikrmovania by nezodpovedalo fyziológii trávenia a&nbsp;základným princípom správnej výživy a&nbsp;prikrmovania raticovej prežúvavej zveri. Mohli by vzniknúť situácie, keď by bolo ohrozené zdravie zveri a&nbsp;mohlo by to mať aj vplyv na škody spôsobované zverou na kultúrach. Napríklad ak by až začiatkom mesiaca február nasnežilo alebo by teploty poklesli o&nbsp;niekoľko stupňov, čím by sa splnili podmienky pre navrhovaný čas núdze, mohli by byť nárazovo zveri predložené jadrové, dužinaté krmivá a&nbsp;trávne siláže. Zveri, ktorá niekoľko týždňov pred tým nekonzumovala koncentrované krmivá, by to mohlo spôsobiť tráviace a&nbsp;zdravotné komplikácie (ak nemala vo svojom prostredí v&nbsp;posledných týždňoch prístup k&nbsp;potrave s&nbsp;podobným živinovým zložením).

 A&nbsp;čo sa týka trávnych siláží, podľa skúseností z&nbsp;praxe trvá istý čas, kým ich nenaučená zver začne konzumovať. Ich príjem by bol preto nízky. V&nbsp;záujme zabezpečenia správnej starostlivosti o&nbsp;prežúvavú zver, ktorej trávenie sa prispôsobuje aktuálne dostupnej potrave redukciou alebo namnožením jednotlivých skupín bachorových mikroorganizmov, treba umožniť kontinuálne prijímať jednotlivé druhy krmív (a&nbsp;živiny v&nbsp;nich obsiahnuté). V&nbsp;zmysle správneho manažmentu vedúceho k&nbsp;chovu zdravej zveri a&nbsp;ochrane kultúr treba zabezpečiť systematické prikrmovanie bez výraznejších výkyvov počas zimného obdobia. Narušenie kontinuálnej výživy je kontraproduktívne pri&nbsp;všetkých prežúvavcoch (aj domácich). V&nbsp;kontexte s&nbsp;uvedeným upozorňujeme, že výživové potreby prežúvavej zveri sa zásadne nemenia počas zimy znížením alebo zvýšením teploty o&nbsp;niekoľko stupňov Celzia. Jelenica sa musí nažrať každý deň potravy s&nbsp;vyhovujúcim živinovým zložením v&nbsp;množstve cca 5 až 8 kg, v&nbsp;prípade konzumácie ozimín s&nbsp;vyšším obsahom vody ako dendromasa je to do 10 až 15 kg (2,5 až 2,7 kg sušiny). Bachorové mikroorganizmy, ktoré štiepia prijaté živiny, neovplyvňuje vonkajšia teplota. V&nbsp;záujme správnej poľovníckej starostlivosti a&nbsp;ochrany zveri treba upraviť charakteristiku obdobia núdze. Má totiž zásadný vplyv na postupy prikrmovania.<br>

1. Umožnime (ponechajme na rozhodnutí užívateľov revírov) kontinuálne prikrmovať dužinatými a&nbsp;jadrovými krmivami, ako aj trávnymi silážami s&nbsp;tým, že bude obmedzené denné množstvo krmiva (podobne, ako je to pri vnadení diviakov). K&nbsp;tomu sa prikláňame, keďže správnym prikrmovaním dochádza k&nbsp;pokrývaniu výživových potrieb zveri, ktorá úmerne príjmu krmív znižuje konzumáciu lesných a&nbsp;agrárnych kultúr.<br>2. Ak by mala byť zver v&nbsp;zmysle predloženého návrhu zákona prikrmovaná podľa výkyvov počasia, čiže nepravidelne (čím by sa ohrozilo jej zdravie a&nbsp;mohlo by to mať negatívny vplyv na vývoj škôd na kultúrach), z&nbsp;chovateľského hľadiska radšej navrhujeme vymedziť oblasti, kde bude jadrové a&nbsp;dužinaté krmivo zakázané. Ak by mali byť krmivá zakázané, bolo by na mieste uviesť adekvátny dôvod. Určite ním nie je, že vraj znížením výživových možností zveri dosiahneme zníženie jej stavov. Akceptovateľným dôvodom by bolo, povedzme, zakázať predkladanie obilia voľne žijúcej zveri, pretože časť obyvateľstva sveta trpí hladom a&nbsp;obilie je potrebné použiť na jeho nasýtenie. Čiže aby voľne žijúca zver nekonkurovala potravou ľuďom. Takéto trendy badať vo svete. Aj vo výžive a&nbsp;kŕmení hovädzieho dobytka a&nbsp;ďalších prežúvavcov sa hľadajú kŕmne systémy s&nbsp;minimálnym využitím obilia alebo jeho vylúčením z&nbsp;kŕmnej dávky pri súčasnom zabezpečení vysokokvalitných objemových krmív. Zároveň pripomíname, že ak sa ponechá iba seno a&nbsp;letnina (pozn.: letninou sa bude pravdepodobne prikrmovať minimálne), treba predtým vyriešiť problém dlhodobo nízkej kvality používaného sena. Čo bude zver konzumovať, ak jej bude predložené neatraktívne seno? Akú prirodzenú potravu, v&nbsp;akým množstvách? Väčšinu výživnej atraktívnej fytomasy tvoria v&nbsp;zime v&nbsp;revíroch lesné a&nbsp;agrárne kultúry. A&nbsp;biomasa na spasených pasienkoch začína vyrastať až od teploty približne 10 stupňov Celzia. Nebolo by vhodnejšie najprv znížiť stavy zveri a&nbsp;až potom ju prestať prikrmovať?

Polemika: Zákon verzus prikrmovanie raticovej zveri

Matúš Rajský

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Polemika: Zákon verzus prikrmovanie raticovej zveri

Matúš Rajský

Súvisiace články

Židlochovické rozhovory: O poľovníctve v čase spoločenských zmien

Decembrové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

DOKONALÝ PREHĽAD! Zábery z fotopasce poskytujú info o zveri vo voľnom revíri či vo zvernici

Zahraničné organizácie znepokojuje odstrel medveďov, píšu Tarabovi i Šefčovičovi

Agrorezort predkladá nový zákon o poľovníctve: Vyjde to tentoraz?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás