Malá partia priateľov poľovníkov sa na Silvestra stretla s tým, že individuálne obehnú krmelce, prikŕmia a skontrolujú soľníky. Zobrali so sebou aj štyri psíky s tým, že cestou naspäť v rámci tlmenia afrického moru ošípaných preduria neveľké mladinky, kde by mohli byť zaľahnuté diviačiky. Nik nedúfal, že sa zadarí niečo uloviť a už vôbec nie, že sa toto stretnutie môže skončiť nejakým nešťastím. Ani počasie príliš neprialo. Mrazy vystriedal veľký odmäk, mrholilo a hmla neustupovala. Vyhliadli si mladinku, do ktorej mierili čerstvé stopy od diviakov, a tak bol predpoklad, že lov môže byť úspešný. Psíky pustili na stopu a tie behom pár sekúnd začali predvádzať ukážkovú prácu. Hlásili diviaka, ktorý sa ihneď postavil na nohy a vyštartoval cez potok priamo na poľovníka. Strelec ani chvíľku nezaváhal, nemohol si nechať ujsť koncoročnú loveckú príležitosť. Od zhasnutého diviaka psíky odvolali a poslali ich preduriť druhú časť mladiny. Znova sa ozvalo hlásenie psov, čo naznačovalo, že narazili na zver. Brechot neutíchal, no podľa intenzity a zvuku bolo jasné, že diviak to zjavne nebude.
Z konca mladiny sa napokon ozval dlhý silný rev medveďa, ktorý sa začal zaháňať labami po psoch, v snahe vytlačiť ich z mladiny. Nakoniec so psami vybehol z mladiny aj medveď a pustil sa cez riedky les hore kopcom na útek. Zo spodu sa ozvalo: "Medveď, medveď, nestrieľajte!…" Medveď sa však v strede kopca zrazu otočil, zjavne zavetril jedného z chlapov, ktorý strieľal na diviaka. Rozbehol sa na jeho smer a namieril si to bohužiaľ priamo na neho. Chlap, keďže ešte po rane ani nestihol prebiť, zdvihol pušku nad hlavu, načo sa medveď zháčil. Vyzeralo to tak, že odchádza, avšak akonáhle zahliadol, že sa chlap zohol s puškou, aby prebil, medveď ho nečakane rýchlo obišiel a zozadu na neho zaútočil a zahryzol sa mu do ruky.
Začal sa boj o život. Medveď sa po poľovníkovi zahnal labami, dokonca narazil do neho hlavou, to chlap nemal šancu ustáť. Stratil vedomie, zvalilo ho na zem a obaja sa chvíľku kotúľali strmým svahom dolu. Počas toho nerovného zápasu padla rana do vzduchu od iného poľovníka, ktorou sa snažil medveďa odohnať. Medveďa to však vôbec nevyplašilo, naopak, vo svojom útoku neustával. Naďalej ťahal chlapa za ruku dolu kopcom. Nato už, našťastie, pribehli k nemu psy, začali do neho odvážne dorážať, nakoniec medveďa odplašili a ešte dobrú chvíľu ho hnali lesom.
Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že nikto z tých, čo boli na blízku, nestihol ani zareagovať. Najbližší poľovník, čo dobehol k ranenému ako prvý videl, ako si napadnutý, zranený poľovník, držal ruku pri tele a krv z neho tiekla ako z prasaťa. Rany mal dosť otvorené a bol v hroznom šoku. Na zastavenie krvácania pomohla aj šatka.
Medzitým pribehli aj ostatní k zranenému poľovníkovi a pýtali sa ho, čo sa vlastne stalo. Miesto odpovede len ukazoval na roztrhaný hubertus na boku a celý bol bledý. Mal jediné šťastie, že kabát bol hrubý a medvedie pazúry mu prepichli iba kožu. Horšie na tom bola ruka, konkrétne prehryzená dlaň, zlomené kosti a dotrhané šľachy… Po útoku medveďa skončil poľovník v nemocnici. Všetci skonštatovali, že iba vďaka odvahe psíkov sa tento príbeh neskončil horšie.
