Lekári budú využívať výsledky tohto výskumu na zmiernenie zdravotných ťažkosti, pooperačných komplikácií, zlepšovanie procesu rehabilitácie a urýchlenie rekonvalescencie, ale aj pri liečbe hypertenzie, obezity, v prevencii infarktu myokardu a zvýšení pravdepodobnosti úspechu transplantácie srdca.

Zníženie funkcií

Ako schopnosť prispôsobiť sa nedostatku potravy a drsným klimatickým podmienkam počas zimy sa pri medveďoch hnedých vyvinula pozoruhodná fyziologická adaptácia. Je ňou hibernácia, ktorá môže trvať päť až sedem mesiacov. Počas zimného spánku medveď zaujme polohu s čo najmenšou plochou tela, čím sa minimalizuje výdaj telesnej teploty, teda aj spotreba zásobných látok. Odovzdávanie tepla do prostredia závisí od veľkosti povrchu jeho tela, veľkosti teplotného rozdielu medzi telom medveďa a prostredím a od veľkosti tepelnej izolácie, to znamená od hrúbky podkožného tuku a hustoty srsti. Počas tohto špeciálneho režimu medveď neprijíma tekutiny a potravu, nevylučuje moč ani trus a je len minimálne aktívny.

Zistenie, ako funguje medvedie srdce, bude užitočné pri objasňovaní mnohých ľudských ochorení.
Zistenie, ako funguje medvedie srdce, bude užitočné pri objasňovaní mnohých ľudských ochorení.
Zdroj: Shutterstock

Teplota telesného jadra dospelých jedincov medveďa hnedého je 36 až 38,5 °C. Najnižšie hodnoty namerali počas zimného spánku, a to v rozsahu od 33,1 do 33,3 °C. Pri zdravom jedincovi teplota v priebehu dňa mierne kolíše, pred spánkom a po ňom je najnižšia a počas fyzickej námahy sa mierne zvyšuje. Normálna dychová frekvencia medveďa hnedého je 15 až 30 dychov za minútu. Vyššie hodnoty namerali v horúcom počasí a pri vysokej fyzickej aktivite. Počas zimného spánku výrazne klesá aj dychová frekvencia, až na jeden dych za minútu. V záujme úspory energie sa spotreba kyslíka pri spiacich medveďoch zníži približne na 25 percent aktívneho stavu, čomu sa následne prispôsobí ich kardiovaskulárny systém.

Pokračovanie na ďalšej strane...