Posledných 30 rokov pritom pre plamienky na území Slovenska nebolo veľmi priaznivých, na západe boli napríklad za päť rokov zaznamenané len dve hniezdenia.

"Príčin je viacero, medzi najvýraznejšie patria rekonštrukcie budov s následným zánikom hniezdnych dutín, predácia, vykladanie otráv na potkany, zánik živočíšnej výroby a najmä úhyny na cestách," vysvetľuje Tomáš Veselovský z RPS.

Návratu sovy podľa neho pomohli aj aktivity ochranárov, ktorí od roku 2014 v spolupráci s poľnohospodármi umiestnili na juhozápade Slovenska viac než 40 búdok v podkroviach maštalí. "Hoci ich nazývame búdkami, v skutočnosti majú rozmery ako búda pre stredne veľkého psa. Plamienky majú rady priestor," opisuje Veselovský.

Ochranári tiež do vopred upravených podkroví vypustili 34 plamienok driemavých vychovaných v záchranných staniciach na Slovensku aj v Česku. "Pravidelne sme im dopĺňali potravu a minimalizovali kontakt s človekom. Sami sa rozhodli, kedy podkrovie opustia," uvádza Katarína Vajliková zo Strediska environmentálnej výchovy Dropie, ktoré patrí pod Slovenskú agentúru životného prostredia.

K úspešnému roku podľa Veselovského prispel výskyt hrabošov. V takýchto rokoch totiž plamienky dokážu hniezdiť dvakrát, výnimočne aj trikrát počas sezóny. "Samec dokonca vybuduje akúsi potravinovú špajzu, teda miesto, kde do zásoby nanosí ulovené hlodavce. Keď prídu náhle dlhotrvajúce dažde alebo mláďatá majú vyšší apetít, rodičia ich kŕmia práve z týchto zásob," vysvetľuje.

Zdroj: TASR