Poľovníctvo a rybárstvo

Párenie medveďov hnedých prebieha od mája do júla. Vtedy samce, inak samotáre, vyhľadávajú rujné medvedice. Keď sa ich pri jednej stretne viac, niekedy urputne bojujú o&nbsp;jej priazeň. Súboj medvedích samcov pôsobí hrozivo, ale málokedy dochádza k&nbsp;vážnemu zraneniu. Skôr slabší ustúpi. Víťaz putuje po boku rujnej medvedice asi tri týždne a opakovane sa pária. Gravidita medvedice trvá 6,5 až 9 mesiacov. Plod sa vyvíja len 8 až 10 týždňov pred pôrodom.

Dovtedy je v latentnom stave. V januári – februári sa v brlohu rodí jedno až tri medvieďatá, ale boli pozorované aj medvedice, ktoré vodili štyri či päť medvieďat. Pri narodení vážia len okolo pol kilogramu. Matka ich úzkostlivo ochraňuje a musia trochu zmocnieť, kým s nimi vyjde zo zimného brlohu na prvú vychádzku.

Srna v&nbsp;máji a&nbsp;začiatkom júna rodí. O mláďatá sa potom príkladne stará, ale už v&nbsp;polovici júla ich odkladá na krátky čas, keď sa „musí“ venovať nápadníkom. Srnčia ruja v&nbsp;našich končinách trvá spravidla od polovice júla do polovice augusta. Na rozdiel od tej jelenej prebieha v pároch a nie čriedach. Neoplodnené srny môžu mať ešte v novembri náhradnú ruju. Gravidita sŕn trvá približne 40 týždňov. Oplodnené vajíčko sa hneď nevyvíja, ale zostáva zahniezdené v maternici približne 20 týždňov v latentnom stave. To neplatí v prípade oplodnenia pri náhradnej ruji koncom novembra, vtedy sa plod vyvíja hneď. Srna rodí jedno - dve, výnimočne tri srnčatá. Dojčí ich približne štyri mesiace.

Tokať začína zvyčajne v&nbsp;prvej polovici apríla. V závislosti od počasia a&nbsp;nadmorskej výšky sa môže najmä tok mladších jedincov pretiahnuť až do polovice mája. Kohúty sa dostavia na tokaniská o desať dní skôr ako sliepky. Nocujú na stromoch, z ktorých sa ráno ozývajú. Postupne zlietajú na zem, kde ešte zvádzajú boje o&nbsp;sliepky. Podnet k&nbsp;páreniu dáva sliepka typickým pričupením. Po spárení samica tokanisko opúšťa a&nbsp;venuje sa stavaniu hniezda, do ktorého znáša 5 až 12 vajec. Ich inkubácia trvá približne 26 dní. Za ten čas bývajú v hľadáčiku mnohých srstnatých aj pernatých predátorov.

Mladšie jedince sa pária v januári až júni, staršie v auguste až októbri. Gravidita samice trvá od 4 do 13 mesiacov, podľa toho, kedy došlo k&nbsp;páreniu. Aj pri jazvecoch môže byť plod dlhšie v latentnom štádiu. Mláďatá sa rodia vo februári v brlohu. Oči sa im otvárajú po mesiaci a samica ich dojčí vyše dva mesiace, aj potom zostávajú s matkou, až do nasledujúceho roka. Zimu prečkajú v nepravom spánku, podľa vývoja počasia v ňom môžu zotrvať od novembra do marca.

Zajace sa vyskytujú na poliach aj v lesoch do nadmorskej výšky 1 400 metrov. Spontánne sa pária od februára, podľa klimatických podmienok výnimočne už od januára, a pohlavne aktívne sú asi deväť mesiacov. Pri honcovaní vznikajú takzvané svadobné spoločenstvá, zložené z&nbsp;oboch pohlaví. Niekoľko samcov naháňa rujnú samicu. Samica je po prvom honcovaní gravidná 42 dní a v marci vrhá mláďatá do závetria v brázde, slame, sene alebo v trse buriny. V prvom vrhu sú obyčajne dva-tri zajačiky. Mláďatá z prvého vrhu sú dôležité pre vývoj zajačej populácie, pretože samičky z tohoto vrhu dosahujú pohlavnú zrelosť v auguste a samé môžu v septembri vrhnúť ďalšie mláďatá. Druhý vrh pripadá na máj – jún, tretí býva v auguste - septembri. Zajačice môžu byť oplodnené aj v čase, keď majú v maternici embryá, a tak nosiť súčasne plody rôzneho veku. Ide o takzvanú super fetáciu.

Svište sa pária v&nbsp;zimných brlohoch od konca apríla do začiatku mája, väčšinou po prebudení sa zo zimného spánku. Gravidita samíc trvá 35 až 42 dní. Mávajú 2 – 6 mláďat, ktoré začínajú vidieť až štyri týždne po narodení. Svišť je u nás považovaný za vzácneho živočícha. Jeho stavy sa odhadujú na približne tisíc jedincov. Aj preto je celoročne chránený.

V Európe žije niekoľko poddruhov jelenej zveri, u nás sa vyskytuje jeleň obyčajný stredoeurópsky a jeleň obyčajný karpatský. Dospelým jeleňom sa vyvinie hriva a v čase ruje aj takzvaná rujná škvrna na bruchu. Majú na tele pachové žľazy, napríklad slzníky pri oku, medziraticové žľazy a prianálne žľazy. Jelenia ruja prebieha približne od polovice septembra do polovice októbra. Pri správnej vekovej a pohlavnej štruktúre sa k oplodneniu jeleníc dostanú iba dospelé jelene. Po ruji jelene odchádzajú od jeleníc a&nbsp;vytvárajú samostatné čriedy. Čriedy jeleníc sa rozpadávajú pred rodením mláďat, ktoré prebieha v máji až júni, po 240 dňoch vývoja zárodku. Aj pri jeleniciach funguje latentná gravidita. Mávajú jedno, výnimočne dve jelenčatá.

Zo zástupcov jeleňovitých možno ešte spomenúť ruju losa. Tá sa odohráva v&nbsp;septembri až októbri, samce vtedy doslova trúbia. Losice sú gravidné 234 dní a&nbsp;majú jedno-dve, ojedinele tri mláďatá, ktoré vážia pri narodení asi 14 kilogramov.&nbsp;Mláďa ostáva s matkou až do nasledujúceho obdobia párenia. Hoci sa losy objavujú aj na Slovensku, pozorovať ich ruju sa zatiaľ u nás nedarí. Po takýto zážitok si treba zájsť do krajiny, kde sa vyskytujú trvalo.

Ako posledné spomedzi raticovej zveri u nás pária muflóny. Ruja muflónov sa začína v novembri a trvá niekedy až do decembra. V chladnom počasí sa začína skôr, v teplejšom neskôr. Staré barany sa snažia ovládnuť čriedu muflónic, pričom dochádza i k tvrdým súbojom samcov. Nárazy ich rohov počuť doďaleka. Muflónice sú gravidné 21-22 týždňov. V apríli alebo začiatkom mája rodia jedno, zriedka dve mladé. Tie sa hneď po narodení stavajú na nohy a zvyčajne už po dvoch hodinách nasledujú matku.

Je jediným zástupcom neprežúvavej raticovej zveri. Literatúra uvádza, že párenie diviačej zveri sa začína koncom októbra a zvykne sa pretiahnuť do januára až februára. Prvé sa pária staré diviačice, neskôr lanštiaky a v rokoch hojnosti potravy aj 6- až 9-mesačné diviačice z jarného vrhu. Niektoré diviačice sa môžu páriť i v neskorších jarných a dokonca v letných mesiacoch. V čase ruje sa kance pri súbojoch ohlasujú grúlením. Svoje stanovište si značkujú výlučkami pachových žliaz a spenenými slinami. Akt párenia trvá asi jednu minútu a opakuje sa raz či dvakrát za sebou. Diviačice sú gravidné 120 dní. Rodia štyri až osem mláďat, ojedinele viac. Diviačatá ostávajú pri matke pomerne dlho, niekedy aj v druhom roku života.

Zvukové prejavy bažanta počas tokania môžeme ešte našťastie počuť v&nbsp;mnohých našich revíroch. Ide najmä o&nbsp;typické kokorákanie, trepotanie krídlami a šuchorenie peria spravidla konca marca a&nbsp;začiatkom apríla. Bažanty sa počas toku ozývajú najmä ráno a&nbsp;večer. Teritórium si žiarlivo strážia a&nbsp;sokovia zvádzajú urputné boje o&nbsp;sliepky. Pri bažantovi sa zdržuje viac sliepok, ktoré postupne oplodňuje. Sliepka znáša v&nbsp;júni do hniezda 10 až 16 vajec, na ktorých sedí približne 24 dní. Vajcia, ale najmä mladé bažantíky atakujú predátory zo zeme i&nbsp;zo vzduchu. Bažantia mlaď čelí aj mnohým chorobám.

Vlk dravý je monogamné zviera, ktoré si životného partnera či partnerku vyberá už v prvom roku života. Vlky žijú vo svorkách. Pária sa v januári a februári. Vlčica je gravidná 63 dní. V plytkej diere si pripraví brloh, v ktorom vrhne zvyčajne štyri – šesť mláďat, no môžu byť aj tri, alebo až dvanásť. Cicajú materinské mlieko približne šesť týždňov, ale už v štyroch týždňoch začínajú dostávať aj natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vlčica vyvrhuje zo žalúdka. Vlky majú silné sociálne cítenie a riadia sa prísnou hierarchiou. Vo svorke sa pári iba alfa samec a alfa samica. Prírastky sú spravidla limitované dostupnosťou potravy.

Párenie, teda honcovanie líšok prebieha v januári až februári. Najmä v tomto období sa po nociach ozýva zavýjavé štekanie líšok. Asi po 8 týždňoch líška v brlohu vrhá 3 až 8 mláďat. Mláďatá otvárajú oči na 12 deň. Matka ich dojčí jeden-dva mesiace. Pohlavne dospieva vo veku desať mesiacov. O mláďatá sa stará samica, ale aj samec sa zdržiava v blízkosti a prináša potravu. Hlavnou zložkou ich potravy sú rôzne hlodavce, zajace či vtáky. Plienia hniezda a trúfnu si aj na zver, ktorá je od nich podstatne väčšia.

Pôvodný typ kamzíka vrchovského obýva vysokohorské pásmo kosodreviny a skál nad pásmom lesa. Kamzičia zver je čriedová. Ruja u nich prebieha v novembri a decembri. Mimochodom, obe pohlavia majú rožky, akurát samice slabšie. Samica je gravidná 180 dní. Rodí v máji až júni jedno, ojedinele dve mláďatá, ktoré dojčí pol roka. No od dvoch mesiacoch sa živia aj rastlinnou potravou. Pohlavne dospievajú ako 15- mesačné. Predstavujú korisť pre veľké šelmy i orla skalného.

Kuny spolu žijú iba v lete, počas obdobia párenia. Vtedy sa ozývajú typickým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná deväť mesiacov, ale z toho sedem mesiacov latentne. Až potom sa zárodok uhniezdi v maternici a začne sa vyvíjať. Samice rodia vo februári až máji 2-6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v troch rokoch.

Doslova „nespoločensky“ žije naša najväčšia mačkovitá šelma. Samec rysa vyhľadáva spoločnosť samice len v období párenia, od februára do apríla. Rysica je gravidná 70-74 dní. V máji až júni sa jej narodia dve až štyri mláďatá, ktoré dojčí dva-tri mesiace. Pohlavne dospejú medzi druhým až tretím rokom.

Mačka divá je samotárske zviera. Samica je rujná dva až štyri dni, vtedy si značkujú teritórium a tak pachom láka nápadníkov. Kocúr odpovedá svojím pachom. Na čuchanie rujného pachu samice využíva Jacobsonov orgán, uložený medzi hrtanom a nosnou dutinou. Pária sa vo februári až marci a po deviatich týždňoch mačka vrhá tri až päť slepých mláďat.

<strong>Text: Marianna Rajská, Tibor Benčič</strong>