Poľovníctvo a rybárstvo

Mačka divá (Felis silvestris) patrí k našim najvzácnejším šelmám. Začiatkom 20. storočia sa na Slovensku ulovilo ročne priemerne 378 divých mačiek, v 70. rokoch minulého storočia až 605 a v poslednom desaťročí pred zavedením druhovej ochrany okolo 170. Ich početnosť klesla natoľko, že dnes je tento druh zaradený medzi veľmi ohrozené živočíchy. Od mačky domácej sa odlišuje veľkosťou, sfarbením, väčšou hlavou s menšími ušnicami a dlhšími hmatovými vibrismi. Kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kilogramov, čo je viac ako vážia niektoré líšky. Farebne bývajú v odtieňoch od svetlosivej po sivohnedú, pričom chrbát, nohy a chvost majú výrazne pruhované.

Mladé jedince sú kontrastnejšie. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta. Od podobne „tigrovanej“ mačky domácej ju možno rozoznať aj na základe dĺžky, hrúbky a tvaru chvosta. Chvost divej mačky je kratší a tupo ukončený tmavou srsťou. Pred jeho koncom sa nachádzajú 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti, ďalšie 2 až 3 sú otvorené. Mačka divá nie je taká plachá ako napríklad líška. Po vyplašení neuniká šprintom, iba mierne zrýchleným poklusom. Vody sa nebojí, no pri úteku pred silnejším predátorom sa jej vyhýba a nehľadá v nej záchranu. Hoci sa vie šikovne pohybovať v korunách stromov, nemá tendenciu sa na stromoch skrývať či hľadať ochranu. Ak ju prenasleduje vlk alebo rys, ukryje sa do nory, čo jej umožňuje aktívnu a účinnú obranu.

Za súmraku a v noci sa vydáva na lov. Jej potravu tvoria malé hlodavce, veverice, obojživelníky, drobné vtáctvo, hmyz a cicavce do veľkosti zajaca. Okolo vôd vie šikovne loviť v plytčinách neresiace sa ryby, ktoré má na dosah z brehu alebo zo zvalených kmeňov. Príležitostne konzumuje lesné plody, no nevyhľadáva ich ako medveď, kuna, líška či jazvec. Na uhynutých zvieratách sa priživuje len zriedka. Na korisť sa vrhá rýchlym skokom, pazúrmi úlovok pridrží a zahryznutím do krku usmrtí. Ak sa skok na korisť nepodarí, druhý raz ho neopakuje a korisť už neprenasleduje.

Má dokonale vyvinuté zmyslové orgány, ktoré jej umožňujú zaznamenať korisť na väčšiu vzdialenosť. Predovšetkým zrak a sluch.

Vedeli ste, že v minulosti sa v Európe mäso divých mačiek bežne konzumovalo? Viac na nasledujúcej strane.

Vedeli ste, že v minulosti sa v Európe mäso divých mačiek bežne konzumovalo? Kvalitou a chuťou ho prirovnávali k zajačiemu. Nechávali ho 2 až 3 dni „dozrieť“ pod holým nebom, aby bolo jemnejšie a stratilo mačací zápach. Z mačacích kožušín sa vyrábali rukavice a rukávniky, ktoré mali pomáhať proti bolestiam rúk. Mačací tuk sa v liečiteľstve podával proti bolestiam kĺbov a na podagru (dna, lámka). Nasolené mačacie mäso vraj malo schopnosť vyťahovať z tela pichliače a tŕne, očné choroby mal vyliečiť prášok z kompletnej mačacej hlavy nafúkaný trikrát cez deň do očí. Ten „zaručene“ vracal zrak aj nevidomým. Vypadané vlasy vraj opäť narastú, keď sa hlava potrie mačacím trusom rozmiešaným v octe s rovnakým dielom horčice. Krv z chvosta kocúra sa užívala po troch kvapkách proti rôznym chorobám a placenta z mačky „prvôstky“ – zavesená na krku, ostrila zrak.

Mozog mačky sa však považoval za jedovatý a jeho prípadnému konzumentovi hrozila šialenosť. Pritom šialenosťami sa dajú nazvať všetky tieto a podobné recepty na výrobu medicín a všeliekov z tiel a orgánov týchto i ďalších zvierat. Mačky divé okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozuje predovšetkým hybridizácia s mačkou domácou. Stáva sa totiž, že sa mačka divá spári s túlavou mačkou domácou a keďže takéto krížence majú plodné potomstvo, ovplyvňuje to negatívne genofond.