Mačka divá (Felis silvestris) patrí k našim najvzácnejším šelmám. Začiatkom 20. storočia sa na Slovensku ulovilo ročne priemerne 378 divých mačiek, v 70. rokoch minulého storočia až 605 a v poslednom desaťročí pred zavedením druhovej ochrany okolo 170. Ich početnosť klesla natoľko, že dnes je tento druh zaradený medzi veľmi ohrozené živočíchy. Od mačky domácej sa odlišuje veľkosťou, sfarbením, väčšou hlavou s menšími ušnicami a dlhšími hmatovými vibrismi. Kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kilogramov, čo je viac ako vážia niektoré líšky. Farebne bývajú v odtieňoch od svetlosivej po sivohnedú, pričom chrbát, nohy a chvost majú výrazne pruhované.
Mladé jedince sú kontrastnejšie. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta. Od podobne „tigrovanej“ mačky domácej ju možno rozoznať aj na základe dĺžky, hrúbky a tvaru chvosta. Chvost divej mačky je kratší a tupo ukončený tmavou srsťou. Pred jeho koncom sa nachádzajú 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti, ďalšie 2 až 3 sú otvorené. Mačka divá nie je taká plachá ako napríklad líška. Po vyplašení neuniká šprintom, iba mierne zrýchleným poklusom. Vody sa nebojí, no pri úteku pred silnejším predátorom sa jej vyhýba a nehľadá v nej záchranu. Hoci sa vie šikovne pohybovať v korunách stromov, nemá tendenciu sa na stromoch skrývať či hľadať ochranu. Ak ju prenasleduje vlk alebo rys, ukryje sa do nory, čo jej umožňuje aktívnu a účinnú obranu.
